Drahoslav Mika
Héraklés (24) - Pás kráľovnej Hippolity
(Úloha deviata)Podíde dcéra ku ocovi - K Eurystheovi Adméta. Nudí sa kráľ a muchy loví, Paláci po sa obšmieta.
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky
(Úloha deviata)Podíde dcéra ku ocovi - K Eurystheovi Adméta. Nudí sa kráľ a muchy loví, Paláci po sa obšmieta.
(Úloha ôsma)V Mykénach sa to hemží ľuďmi - Chudobní, strední, boháči, Domáci, cudzí, národ bludný... Vnímať ich oko nestačí.
(Úloha siedma)Diov syn skántril na pevnine Divoké zvery, obludy. Burina zlá však nevyhynie - Útrpie príde od ľudí.
(Úloha šiesta)Hradné na múry vyštverá sa Eurystheus. Nudu zaháňa... Krajina vôkol čarokrásna, Čosi však smrdí, zaváňa...
(Úloha piata) Mädlí si Erystheus dlane... Hérakla zrie už v Tartare. Dni jeho má už porátané. O iné kráľ sa nestarie.
(Úloha štvrtá) Arkádske tam kde končia stráne, Túli sa ku nej Achája, Pastieri pasú stáda kravie, V potoku zver sa napája,
(Úloha tretia)Kopreus je už vonku z hradu - Héraklés nesmie cez bránu. Nenesie preňho dobrú radu - Úlohy nové vyvstanú.
(Úloha druhá) Nežičí strýc mu oddýchnutia. Šikuje Kopra pod hradby. Úmysly kalné myseľ mútia, Sám sa s ním stretnúť nerád by.
(Úloha prvá)Do rána nespí. Búdu šije Eurystheus na Hérakla: Od krvi nech sa neomyje...!Hádam by sa ho nezľakla
Do Mykén vkročí. Ohlásia ho Kolene v druhom u strýka. Úmyslom s dobrým, ducha snahouPríkoriu má tu privykať.
Odchádza Alkaid smutný z Tróje. V živote sa mu nedarí. Priateľov stratil, deti troje... Zhora mu ktosi počaril...
Kochá sa Zeus Ganymédom, Nespúšťa z chlapca Boží zrak, Nejedáva a trpí smädom - Zaľúbil sa nám, neborák...
K mýzijským brehom doveslili. Alkaid na breh vystúpi. Pätami za mu priateľ milý - Hylás na slovo neskúpy.
Dopláva loď do Propontídy. Priateľskí sú k nim Dolioni. Kyzikovi sa Iáson vidí, Na stranu si ho nakloní.
Brieždi sa... Ráno nad Egejom... Päťdesiat mužov na lodi... Iáson im bude veliteľom, Argó je loďou slobody.
Krétheus kedys´ v Iolku vládol, V onom bol meste prvý kráľ. Po mori lode nahor - nadol Húpali vlny opodiaľ.
Túla sa Alkaid po Hellade, Bez cieľa blúdi sem a tam, Nepokoj v duši jeho vládne, Dni ani noci neráta.
Terimach, Deikont, Kreontiad - Hrdý je Alkaid na synov. S Megarou rád sa na nich díva, Nešiel by nikdy za inou.
Osemnásť rokov...Plný sily Z lesov - hôr preč sa poberá. Pamätá slová dobrej víly - Každého ctiť si priateľa,
Kithairón víta Alkaida - Pastieri, lesy, pastviny... Pasieva stáda, trusie kydá, Oberá figy, maliny,