Drahoslav Mika
Kto nezažil, neuverí... (1)
Všetci kradnú, iba svetlá budúcnosť sa zakráda. Čím viac nám leží politika v žalúdku, tým viac sme hladní. V čase záplav nám hladina rieky stúpa na päty.
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky

Všetci kradnú, iba svetlá budúcnosť sa zakráda. Čím viac nám leží politika v žalúdku, tým viac sme hladní. V čase záplav nám hladina rieky stúpa na päty.

(Úloha štvrtá) Arkádske tam kde končia stráne, Túli sa ku nej Achája, Pastieri pasú stáda kravie, V potoku zver sa napája,

(Úloha tretia)Kopreus je už vonku z hradu - Héraklés nesmie cez bránu. Nenesie preňho dobrú radu - Úlohy nové vyvstanú.

Dovládla zima .....................Jar sa hlási Ovečky bľačia .....................Na salaši Zo zeme život ....................Opäť klíči Oblievač siaha

(Úloha druhá) Nežičí strýc mu oddýchnutia. Šikuje Kopra pod hradby. Úmysly kalné myseľ mútia, Sám sa s ním stretnúť nerád by.

(Úloha prvá)Do rána nespí. Búdu šije Eurystheus na Hérakla: Od krvi nech sa neomyje...!Hádam by sa ho nezľakla

Do Mykén vkročí. Ohlásia ho Kolene v druhom u strýka. Úmyslom s dobrým, ducha snahouPríkoriu má tu privykať.

Odchádza Alkaid smutný z Tróje. V živote sa mu nedarí. Priateľov stratil, deti troje... Zhora mu ktosi počaril...

Kochá sa Zeus Ganymédom, Nespúšťa z chlapca Boží zrak, Nejedáva a trpí smädom - Zaľúbil sa nám, neborák...

K mýzijským brehom doveslili. Alkaid na breh vystúpi. Pätami za mu priateľ milý - Hylás na slovo neskúpy.

Dopláva loď do Propontídy. Priateľskí sú k nim Dolioni. Kyzikovi sa Iáson vidí, Na stranu si ho nakloní.

Brieždi sa... Ráno nad Egejom... Päťdesiat mužov na lodi... Iáson im bude veliteľom, Argó je loďou slobody.

Krétheus kedys´ v Iolku vládol, V onom bol meste prvý kráľ. Po mori lode nahor - nadol Húpali vlny opodiaľ.

Túla sa Alkaid po Hellade, Bez cieľa blúdi sem a tam, Nepokoj v duši jeho vládne, Dni ani noci neráta.

Terimach, Deikont, Kreontiad - Hrdý je Alkaid na synov. S Megarou rád sa na nich díva, Nešiel by nikdy za inou.

Osemnásť rokov...Plný sily Z lesov - hôr preč sa poberá. Pamätá slová dobrej víly - Každého ctiť si priateľa,

Kithairón víta Alkaida - Pastieri, lesy, pastviny... Pasieva stáda, trusie kydá, Oberá figy, maliny,

Povolá Amfit učiteľov Najlepších v celej Hellade, Zušľachtia nech mu duch aj telo, Múdrosť nech hlavu ovládne.