Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
Vybehla som na nákup. Potrebovala som pár drobností. Žiadalo sa mi už iného obchodu ako je Kaufland a tak som príjemné spojila s užitočným a vybrala som sa do vzdialenejšeho obchodného centra. Aj prechádzka aj nákup. Súčasťou centra sú veľké potraviny. Vstúpila som do predajne. V tomto prípade je dosť dôležitý čas a tak hneď v úvode zdôrazním, že hodinky na mojej ľavej ruke ukazovali 16.50 hodín.
Ani neviem, čo spôsobilo, že dnes ráno, z mojej truhlice spomienok, vyskočila jedna, ktorá bola už poriadne zapadnutá prachom. Čuduj sa svete, nemusela som použiť žiadnu prachovku, stačilo nános prachu jednoducho sfúknuť a tento malý príbeh zo školského výletu sa spustil v mojom osobnom prehrávači ako živé video. Ak máte chuť zaspomínať si so mnou, nech sa páči...
Kráčam okolo kauflandského regálu... Zrazu ma premkne hrôza, nadobúdam pocit, že som sa stala obeťou straty pamäte. Priatelia, prosím, vráťte ma do reality! Osviežte moju pamäť! Akýže dátum dnes svieti v kalendári? Od rána som mala pocit, že štrnásty september. Vyzerá to, že nie som v obraze. Alebo?
Ostatné noci akosi veľa snívam. Sny sú živé, niekedy aj vydesia. Nedávno som si doslova "vychutnala" pád auta zo zrázu, samozrejme, že som v tom aute sedela. Hrozný pocit. Prenasleduje ma už pár dní. Bojím sa pozrieť do snáru. Čo ak si prečítam čosi negatívne? Hrám sa, že takým výkladom neverím, ale zmiesť ich pod stôl tiež nedokážem, ak sa už ku mne dostanú. Túto noc som mala znovu sen, na ktorý som si ráno spomenula. Býva totiž viac ako pravidlom, že si sny nepamätám. V ostatnú dobu však pri rannej káve sny prežívam znova. Zrazu snová pamäť funguje.
... ani poézia, ani próza, takú rubriku blog nemá...tak prepáčte môjmu srdcu vlastnú formu
Tiež patríte k tým, ktorí pri aute alebo pred dverami bytu, napodobňujú hmaty zodpovedného colníka z čias socializmu pri prechode hraníc na Západ, poprípade letiskovú kontrolu v čase ohrozenia teroristami? S bezradným výrazom kontrolujete všetky vrecká, ťapkáte sa po hrudi, či náhodou nie sú tam? Tiež patríte k tým, ktorí menia zámok na dverách bytu, či pivnice akosi často? Tiež navštevujete výrobu kľúčov častejšie ako obchod s potravinami? Nevadí, veď každý sme nejako "postihnutí" a v tomto prípade ide vari už o diagnózu. Hľadáte kľúče...
Píšem ti... Píšem ti list. Odíde aj bez známky. Mobil máš vypnutý. Je zbytočné vytáčať tvoje číslo. Na smsky neodpovedáš. Píšem ti... do neba. Máš narodeniny, sedemdesiatešieste. Už štrnásť dlhých rokov ti nekupujem darčeky. Posielam ti vždy iba objatie, nielen jedno, celú náruč, za nás všetkých... Tak tomu bude aj dnes. Sviečku ti zapálim len doma, veď vieš, nebývam v meste, v ktorom si našiel miesto svojho odpočinku. Príležitostne ti to vynahradím.
Nemôžem za to... Musím. Viem, že mnohí si už poviete, že táto ženská, to akože ja, všetko, čo ju postretne, čo ju zaujme, poteší, všetko musí ihneď nahodiť na blog. No, musím uznať, že sa ani moc nemýlite. Mám to šťastie, že sa doteraz vždy niekto nájde, kto mi venuje chvíľu svojho času a prečíta si moje písmenká. Samozrejme, že je to pre mňa benzín do motora a ja bez zábran píšem ďalej... Tak ako dnes.
Mladým slovo Tuzex už nič nehovorí. Ak aj áno, tak ho poznajú len z rozprávania rodičov, či starých rodičov. Je možné, že čosi zhliadli aj v nejakom filme pre pamätníkov. Iste sa však nájde veľa takých, ktorý si Tuzexy dobre pamätajú a využívali aj ich ponuku.
Vybrala som sa do Kauflandu. Potrebovala som len pár drobností, čas ma nesúril a tak som sa doslova "piantala" pomedzi záplavu rozmanitého tovaru. Nečakane sa môj nákup zmenil na varenie. Samozrejme, len teoretické. S neznámym sympatickým pánom som navarila plnenú papriku.
Každý si občas praje byť sám. Sám so sebou, nikým a ničím nerušený. Komunikovať chce akurát so svojou dušou. Žiada sa mu vliezť do pomyselného azylu svojej maličkosti a istý čas tam pobudnúť. Takáto želaná samota býva prospešná. Na seba nemusíme brať ohľady, nemusíme sa robiť lepšími, nemusíme zvažovať slová, prispôsobovať sa, nemusíme byť zdvorilí, môžeme bez výčitiek zhodiť zo seba masky, ktoré nás občas núti nasadiť život. Úprimnosť vo svojej nahote je však na prospech veci. Bez nej by nemalo význam vstupovať do vlastnej trinástej komnaty...
