
Ak Čaplovič považuje demokraciu za tyraniu väčšiny a populizmu, tak má pravdu, že neakceptovanie sociálnych práv na rovnakej úrovni ako kladieme ľudské a občianské práva nabúrava princípy demokracie v zmysle vlády masy. Ak niekto hovorí, že právo na život, sloboda prejavu či právo vlastniť majetok je na jednej úrovni s právom na odbory, s právom na bezplatné bývanie či s právom na prácu je to jeho vec. Od Čaploviča, celý život plateného z daní občanov, sa nedá očakávať niečo iné. Ak však niekto tvrdí, že spochybňovanie tzv. sociálnych práv uvoľňuje cestu pre extrémny nacionalizmus (treba chápať extrémnejší ako nacionalizmus spolukoaličníka Slotu) a dokonca pre šovinizmus( teda podľa slovníka vyhrotený nacionalizmus, viera v nadradenosť vlastného národa alebo národnosti, hlásanie nacionálnej výlučnosti a roznecovanie nenávisti k iným národom) tak je to silná káva.
Ak Čaplovič tvrdí, že človek, ktorý nemá v obľube odbory a najradšej by ich zrušil, je šovinista, tak to znamená, že buď nevie, čo to slovo znamená, alebo v rámci hladania triedneho nepriateľa pokročil o stupienok vyššie.
Najvtipnejšie je však samotné súvetie "...spochybňovanie sociálnych práv, ktoré nabúravajú..." Čaplovič v príhovore mal pravdepodobne na mysli, že spochybňovanie týchto "práv" uvoľňuje cestu pre politické násilie atď. Veta však bola konštruovaná tak, že samotné sociálne práva nabúravajú princípy demokracie. Tým v podstate povedal to, čo si myslí ním opovrhovaná "extrémisticky liberálna a pravicová" časť spoločnosti.