Odpoveď je jednoduchá a jednoznačná: Nemá! Mnohí pravicoví voliči (a z nich hlavne voliči SDKÚ a ANO) sú síce znechutení z politiky a niektorých "výkonov" a rozhodnutí Dzurindovho kabinetu, ale nie sú znechutení až tak, že by naleteli koncepcii "pragmatického liberalizmu" (ako to nazval jeden z otcov strany Nádej F. Tóth). Pristavme sa pri tomto bode, čo je to vlastne ten pragmatický liberalizmus? Je to niečo na spôsob kade vietor, tadiaľ kabát? Alebo sa pán Tóth "prekecol" a uviedol jediný zmysel vzniku strany, tj. zabezpečenie si miestečka pri válove? Podľa vybraného názvu partaje vidieť, že má nádej. (Sebavedomie tomuto chlapcovi asi nikdy nechýbalo).
Pozrime sa však bližšie na oboch pánov, s ktorými som mal viackrát tu česť. J. Malchárek je známy hlavne komentovaním Formuly 1 a svojimi pretekárskymi "úspechmi", rovnako tým, že ako člen SOP Rudolfa Schustera zrazu pred asi štyrmi rokmi zacítil a zistil, že je liberálne orientovaný a vstúpil do strany svojho vtedajšieho chlebodarcu Paľka Ruska ANO. Nič na tom nemení ani fakt, že keď som sa ho pred rokom v jednej diskusií pýtal, nech mi povie aspoň zopár liberálnych mysliteľov, zostal ticho a urazil sa. Pravdepodobne nikdy nepočul (kdežto žeby od nich aj niečo ešte čítal) mená ako A. Smith, J. Locke, A. de Tocqueville, F.A von Hayek atď. Keď som v lete čítal, že sa má stať ministrom, myslel som si, že je to nejaká tlačová chyba alebo čo. Ale Jirko Malchárek dokázal, že v politike je všetko možné. Pavol Dobšinský by, ak by ešte žil, určite napísal rozprávku: Ako sa z pretekára minister stal. Ak by Jirko stihol do volieb vyhrať Formulu 1 (alebo aspoň nejaké dedinské preteky na motokárach), tak by tu určité šance na úspech boli.
Fero Tóth, vyhodený štátny tajomník Ministerstva školstva SR a ambiciózny minister, ktorý sa snaží zmeniť chod veci, kultúry, umenia, vesmíru a otáčania planét by bol tiež námetom na rozprávku, tentokrát Ako sa z riaditeľa gymnázia minister stal. Predchádzajúci minister Chmel hovoril o zbytočnosti Ministerstva kultúry, F.Tóth zašiel ďalej (však čo on je nejaký trochár) a hovorí o zrušení celej kultúry. Veď načo nám je filharmónia, akýsi dizajn, drzí umelci, veď dobré meno nám po svete môžu robiť aj speváci superstar.
Z nedočkavosťou čakám na ďalšie body "liberálneho programu" strany Nádej, ako už predostretý plán zvyšovania miezd (najlepšie sa to uskutoční nejakou vyhláškou, však páni ministri). A rovnako želám pevné nervy pri ulievaní peňazí potrebných na registráciu do volieb (pri sumičke 500.000 Sk a predpokladanom zaregistrovaní niekedy v marci, to vychádza tak na 100.000 Sk/mesiac). A ak by to nevyšlo, nezúfajte páni, vždy sa tesne pred voľbami môžete vzdať v prospech inej strany.(V duchu "pragmatického liberalizmu" v prospech tej s najväčšími preferenciami.)
