Čím môžu byť slovenské mestá zaujímavé?

O peknej slovenskej prírode sa toho nahovorilo už dosť - aktuálne drancovanie národných parkov a ich "developovanie" však hovorí o tom, že do budúcna si pílime pod sebou konár. Na holoruby či predražené "suveníry" nebude nikto zvedavý. Ako je to však ohľadom turizmu v našich mestách? V tomto článku sa formou fotoreportáže budem venovať niektorým mestá na Slovensku, v Poľsku a v Českej republike a zdá sa, že aj tu nám uteká vlak. Nikdy však nie je neskoro pozitívne sa inšpirovať u našich susedov. Odporúčam aj vám navštíviť mestá ako Litomyšl, Lodž či Gdaňsk.

O Mikulove, Břeclavi či Györi som písal tu. O výrazne vzdialenejšom Singapure tu. A o projekte Aspen Vienna tu.

Poľské mesto Lodž stratilo po páde komunizmu skoro 200 000 obyvateľov. Nakoľko ide o relatívne mladé mesto s bohatou priemyselnou históriou, tak vsadili na integráciu (a nie búranie) týchto areálov, čím získali dobré meno a referenciu po celom svete. (zdroj: Michal Drotován)

Priemyselné areály v Lodži boli prerobené na múzea, galárie, kancelárie, byty či obchody. (zdroj: Michal Drotován)

Súčasťou výrazne renovácie Lodžu je aj vybudovanie nových podzemných železničných staníc v centre, v zóne sa budujú aj nové kancelárie a byty. (zdroj: Michal Drotován)

Jedným z najznámejších projektov v Lodži je prerobenie areálu textilnej fabriky na nákupné centrum s 300 metrov dlhou fontánou. (zdroj: Michal Drotován)

Manufaktura bola otvorená v roku 2006, ak by projekt vznikal v súčasnosti, tak by mal podľa všetkého viac zelených plôch. (zdroj: Michal Drotován)

V Bratislave sa žiadny podobný projekt ako Manufaktura žiaľ nerealizoval, priemyselné podniky sa zväčša úplne zbúrali a nahradili ich z architektonického hľadiska tuctové budovy. (zdroj: Michal Drotován)

Podobný projekt revitalizácie priemyselných areálov v Poľsku sa týka aktuálne aj lodeníc v Gdaňsku.  (zdroj: Michal Drotován)

Jeden z objektov lodenice v Gdaňsku, ktorý sa zachoval a renovoval.  (zdroj: Michal Drotován)

V mestách v Poľsku tiež pribúdajú stavby modernej architektúry, ktorá sama o sebe viem tiež prilákať turistov. Mimo toho takto budujú nové galérie, múzea či filharmónie. Na obrázku je Múzeum druhej svetovej vojny v Gdaňsku. (zdroj: Michal Drotován)

Podobne aj v mestách v Českej republike výrazne viac integrujú bývalé priemyselné podniky do organizmu mesta. Na obrázku Automatické mlyny v Pardubiciach. (zdroj: Michal Drotován)

Mesto Litomyšl je zaradené do zoznamu UNESCO, je aj známe ako rodisko Bedřicha Smetanu. Napriek tomu nezaspalo na vavrínoch a cielene sa snaží prezentovať aj kvalitnou modernou architektúrou. (zdroj: Michal Drotován)

Jednou z najnovších - vysoko cenených stavieb - je lávka v Litomyšli. (zdroj: Michal Drotován)

V Bratislave väčšina priemyselných stavieb zanikla a ak zostali - ako Jurkovičova tepláreň - tak učupené "pod čiarou" a z dôvodu, že ako NKP "museli".  (zdroj: Michal Drotován)

Bardejov je - podobne ako Litomyšl - v zozname UNESCO. Prístup týchto dvoch miest k turizmu ale aj k vlastným obyvateľom je neporovnateľný. (zdroj: Michal Drotován)

V Bratislave ani náhodne a nekoncepčne umiestnené diela (až na niektoré výnimky) dieru do sveta neurobia. Turisti majú v samotnej strednej Európe obrovské množstvo výberu. Zatiaľ sa zdá, že víziu ohľadom turizmu v Bratislave je len "shopping".  (zdroj: Michal Drotován)

V areály Palmy už časť budov zhorela alebo ich zbúrali, časť ešte zostáva a je nádej, že sa integrujú do projektu developera - išlo by o jednu z mála lastovičiek v Bratislave, ak by sa zachovali aj budovy, ktoré nie sú priamo NKP. Foto je z októbra 2017. (zdroj: Michal Drotován)

Ak človek navštívi iba zopár miest u našich susedov - a nie sú to ani "výkladné skrine" ako Praha, Viedeň či Budapešť - tak musí žiaľ konštatovať, že aj menej známe mestá začínajú predbiehať Slovensko míľovými krokmi - a to, ako v prípade Poľska, kde mali štartovaciu čiaru horšiu ako my. Pre nás by bolo dobré sa nimi inšpirovať. Pretože budúcnosť sa bude odohrávať v mestách, ktoré budú mať čo ponúknuť. Je úplne jedno, že Slovensko má skôr agrárno-bukolickú tradíciu - svet na nás nebude čakať. V prípade slovenských miest - možno s výnimkou Trnavy - ale táto vízia zatiaľ chýba. Bratislava sa snaží prezentovať zväčša iba cez "shopping" a vysoké metre štvorcové nákupnej plochy. A to nás čakajú tri zásadné výzvy nasledujúcich desaťročí - klimatické zmeny, ekonomická stagnácia a výrazne starnutie populácie. Tento mix zvládnu len úspešné mestá.