Koncept tzv. 15 minútového mesta je založený na predpoklade, že obyvatelia bývajú tak, že sa nachádza v pešej resp. cyklistickej dostupnosti do 15 minút väčšina infraštruktúry teda školy, škôlky, bývanie, obchody, služby či pracovné pozície. Je to koncept, ktorý môže byť uplatnený v niektorých častiach Bratislavy - aktuálne sa ňom diskutuje v prípade "zóne Mlynské Nivy". Či sa koncept kompletného nového sídliska bude niekedy realizovať (pri súčasnej demografii Slovenska či Bratislavy to nie je veľmi reálne) je otázne.
V súčasnosti sa buduje v tejto oblasti tzv. "downtown" - tam by hustota a výška budov evokovali prístup "15 minútového mesta". Problém však je, že bežné pracovné pozície (napr. predavači v Eurovea, pracovníci v SND či v kanceláriách) vykonávajú pracovníci, ktorí si jednoducho nemôžu dovoliť bývať v tejto lokalite. Teda, ak si niekto kúpi byt v prvom slovenskom mrakodrape, tak síce môže mať pocit, že má mesto v 15 minútovej dostupnosti, ale väčšina pracovníkov, čo mu zabezpečujú služby, tento pocit mať nikdy nebude a budú musieť do práce dochádzať z menšej či väčšej vzdialenosti. Podobne by to bolo aj v prípade zóny Mlynské Nivy.
Pozrime sa však na dáta ohľadom celej Bratislavy. Pomôže nám mapka, ktorú vytvorilo Hl. mesto SR Bratislava. Sú v ňom vytvorené štvorce o rozmere 1 kilometer a prerátavajú hustotu obyvateľov. Samozrejme sú to približné čísla a nehovoria všetko o lokalitách, je však možné z nej čítať zaujímavé informácie.
V známych dielach o automobilovej doprave a amerických mestách od dvojice P. Newman a J. Kenworthy je prepočítané, že verejná doprava má ekonomické rácio pri hustote obyvateľov od 50 obyvateľov/ha, mesto "na pešo" od 100 obyvateľov/ha. 1 km2 je 100 ha - v mape Hlavného mesta SR Bratislava teda "na pešo" sú iba najtmavšie - v rámci verejnej dopravy dva svetlejšie odtiene červenej. Treba upozorniť, že ide o štúdie zamerané na americké mestá, kde je viac braná do úvahy aj ekonomická nákladnosť verejnej dopravy (vo veľa menších mestách USA preto existujú ako verejná mestská doprava de facto iba školské autobusy). Koncepty miest v USA nie sú plne transformovateľné do Európy (už len tým, že sa tam mestá môžu aj naďalej katastrálne zväčšovať), je dobré sa však zamyslieť aj nad ich pokusmi ohľadom verejnej dopravy.
Z mapy Bratislavy je dobre vidieť, že veľké časti mesta sú buď brownfields, továrne (ako Slovnaft či Volkswagen), lesopark alebo poľnohospodárska pôda. Aj relatívne husto obývané časti ako Dlhé Diely, Petržalka či Vrakuňa nie je možné brať ako "mestá na pešo", nakoľko v danej lokalite je veľmi malý počet pracovných miest (špeciálne sa to týka sídliska Dlhé Diely v Karlovej Vsi) - obyvatelia musia teda do práce dochádzať na "nepešiu" vzdialenosť.
Prírodné pomery v Bratislave - lužné lesy, lesopark, poľnohospodárska pôda je možné brať za pridanú hodnotu mesta. Naopak veľké plochy brownfields ako je Istrochem sú jedným z dôvodov, prečo je skoro nemožné vybudovať kompaktné mesto. Posilňuje to aj trend stále meniť územný plán v extraviláne a ďalší rozvoj suburbanizácie (veľmi silným impulzom bolo napr. vybudovanie R7).
V susednej Viedni revitalizujú brownfield bývalého letiska Aspern. Projekt, na rozdiel od developerských projektov na Slovensku, sa začal riešiť dovedením linky metra. Snažia sa tiež vytvoriť "mesto 15 minút". Ak v prípade počtu obyvateľov či bytových jednotiek sú už na približne 50% plánu (v apríli 2023 11 tisíc z 25 tisíc obyvateľov a 5000 bytových jednotiek z 11 500), tak počet pracovných miest dosahuje zatiaľ iba 25% plánu (približne 5000 z 20 000). Urbanisti, demografi, sociológovia či architekti môžu teda sledovať neďaleko Bratislavy budovanie novej štvrte "odhora".
Záverom, aj podľa vyššie uvedeného je vidieť, že Bratislava a okolie sa zatiaľ vybrali skôr konceptom suburbanizácií a zvyšovaním automobilovej dopravy - problémom je, že na Slovensku neexistuje nikto, kto by rozvoj riešil v nejakých širších súvislostiach. Nehovoriac už o tom, že demografické dáta, ktoré jasne ukazujú, že Slovensko bude patriť medzi najrýchlejšie starnúce populácie na svete sa dokonale ignorujú. Koncept "15 minútového mesta" je síce fajn, ale bez budovania pracovných príležitostí aj mimo centra mesta, bez revitalizácie veľkých brownfields, budovania koľajovej dopravy a bez koncepcie rozvoja zázemia mesta zostane iba teoretickým konštruktom.
Foto v článku: autor + printscreen mapy Hl. mesta SR Bratislava
Michal Drotován
