Tragický čin sociopata Breivicka v Nórsku využil komentátor denníka Pravda na kopnutie si do kresťanov. Také kopnutie do kresťana nič nestojí, nebude nasledovať podpaľovanie áut, vyhrážanie sa zabitím ani vyhlasovanie fatwy. Michal Havran túto tragédiu využil na šírenie demagógie.
V prvom rade sa zhodneme na tom, že ak je niekto pokrstený protestant (ako Breivick), automaticky to neznamená, že je "kresťanský fundamentalista". Prijať túto tézu by znamenalo prijať tézu, že Stalin s Pol Potom boli "ateistickí fundamentalisti". Sám Breivick vo svojom 1500 stranovom kompiláte tvrdí, že cirkev je na ceste k sebazničeniu (pre dialóg s moslimami) a tiež hovorí o jednoznačnej a neoddiskutovateľnej nadradenosti vedy nad náboženstvom (čo by "kresťanský fundamentalista" asi netvrdil). Chce, aby sa zreformovala a následne bola súčasťou boja. Breivick uvádza, že nie je nadmerne nábožensky orientovaný človek, že je v prvom rade človek logiky. Neohovoriac už o tom, že ťažko si predstaviť člena slobodomurárskej lóže, ktorý by bol zároveň kresťanským fundamentalistom. Možno však odborníci zistia u Breivicka ťažkú schizofréniu.
Ale Havranovi predpokladám k jeho záverom stačí, že nórsky sociopat obľubuje spolu s Pánom prsteňov a Hviezdnymi vojnami aj Utrpenie Krista od Mela Gibsona. V tejto logike by mal obviniť aj grafiťákov, veď Breivick bol v mladosti celé tri roky mladosti sprayerom a tiež hráčov počítačových hier.
Timothy McVeigh je už úplne mimo misu - sám o sebe prehlásil, že sa skôr cíti agnostikom a jeho čin (vyhodil do vzduchu federálnu budovu v Oklahoma City) bol je osobnou pomstou za zásah federálnej vlády vo Waco.
Ak už Havran spomína Timothyho McVeigha, mohol pripomenúť, že, na rozdiel od Nórska, on za svoj čin bol v roku 2001 popravený. Severskí socialisti však ťažko nesú fakt, že za činy treba niesť v prvom rade osobnú zodpovednosť a až potom sa vyhovárať na spoločnosť.
Využívať tragédiu v Nórsku na obligátne kopnutie si do kresťanov je podobný hyenizmus ako pobiehajúci fotograf okolo krvácajúcich ľudí v Osle.
