Po svojom príchode na vysokú školu som sa dostala do jedej skvelej partie. Spoznala som úžasných ľudí, s ktorými chodievame na rôzne akcie, podujatia či len tak na kávu. No nielen tam. K ich stálemu programu okrem iného patrí aj návšteva geriatrie. Keď som to počula po prvý krát, nechápala som..
Podstata je však jednoduchá. Vždy sa pár ľudí z partie, vzhľadom na svoje možnosti, vyberie na návštevu do nemocnice. Len tak, k cudzím, chorým, starým ľuďom. K tým, ktorí nikoho nemajú a cítia sa opustení. Navštíviť, porozprávať sa, vypočuť. Celkom ma to na prvé počutie zaujalo, keďže kedysi som mala ambíciu študovať sociálnu prácu, a tak som sa tam jedného dňa vybrala s nimi. A ten jeden deň sa odohral práve v období adventu.
Išli sme tam tri dievatá.Dve staršie, piatačiky a ja spolu s nimi. Pravdupovediac, nevedela som, čo mám od toho očakávať. Ale išla som. Po príchode k nemocnici ma oblial studený pot, pretože sa mi s ňou spájajú hrozné spomineky. Zaváhala som, či ísť, ale kočky ma nakoniec povzbudili. Pomaly sme kráčali. Keď som vstúpila do chodby, ovalil ma charakteristický nemocničný pach. Postupne mi dochádzalo, do čoho sa to vrhla a už už som to začala ľutovať, ale práve v tej chvíli som vstupovala do výťahu a zdalo sa mi, že je už neskoro na útek..
Prišli sme na ženské geriatrické oddelenie. Po milom privítaní sestričiek, ktoré naznačovalo, že moje kamarátky už dobre pozná, sme sa rozhliadli okolo seba, kam vojsť. Jedny dvere boli pootvorené. Vstúpili sme. Bola tam jediná babička, ktorá však spala a tak sme ju nerušili. Rozhodli sme sa, že sa rozdelíme, aby sme toho viac stihli. Teraz bol výber izby na mne. Zahľadela som sa na jedny dvere. Ja s mojou spolubojovníčkou sme do nich vstúpili..
Na posteli ležala bledá babka. Len čo sme vošli, hneď sa k nám otočila. Predstavili sme sa, čo sme a načo sme prišli- len tak sa s ňou porozprávať, ak má záujem, a ak nie,tak pôjdeme ďalej. Očividne sa potešila. Prisadli sme si k nej.Babka bola hneď ochotná nás ponúknuť čajíkom a keksíkmi, ale nechceli sme ju trápiť, keďže mala obviazanú nohu a opuchnuté ruky. Pohľad na ňu ma zabolel. Ale jej úsmev bol nádherný. Hneď sa začala na nás vypytovať a sama sa pridala rozprávaním príbehu svojho života. Počúvala som so zatajeným dychom. Chvíľami sa mi zdalo, že takáto útla babička hádam ani nemôže zniesť toľko trápenia...
Starká rozprávala a rozprávala a bolo radosť ju počúvať. Priam ožila a ako poznamenala, aj pozabudla na svoje bolesti. No čas bol neúprosný a prednášky čakali. Nemohli sme sa viac zdržiavať. Vtedy nás prekvapila otázkou: "A nepomodlíte sa so mnou? " Samozrejme, že sme s úsmevom súhlasili a dali jeden spoločný desiatok ruženca. Babka sa nádherne modlila. Keď sme však vstali, vtedy na nás pozrela a rozplakala sa. Nechápali sme..
"Babka, čo je Vám?", pýtali sme sa ustráchane.
"Ach, dievčatká moje," prehovorila trasľavým hlasom," dnes som bola veľmi smutná. Cítila som sa tak sama, opustená a už som sa modlila, že chcem umrieť. Prosila som Boha, nech si ma zoberie, že ja tu už nechcem byť...," na chvíľu sa odmlčala," ale.. potom som mu povedala, že ak ma má ešte trochu rád, nech mi dá znamenie, nech mi pošle niekoho, lebo sa veľmi trápim. Moje deti sa o mňa nestarajú, nemám nikoho..len sestričky na oddelení sa o mňa starajú.. A vtom ste prišli vy.. Ach deti moje zlaté..," a rozplakala sa ešte viac. Kamarátka sa k nej skolnila a objala ju. Ja som tam len bezradne stála a po lícach mi stekali slzy. Nechápala som. Tak silný pocit som ešte nezažila. Nedokázala som ju pochopiť. Byť zatvorená, nemať zmysel života a len tak bezradne čakať..na svoju smrť.. Bolo mi jej veľmi ľúto..
"Ach deti moje zlaté, nech vám Pánbožko požehná, aká som šťastná, že ste ku mne dnes prišli.. Budem sa za vás modliť, nech sa vám darí..,"vravela nám už hádam po desiaty krát. Podala som jej ruku. Na ten pohľad nikdy nezabudnem.. Toľko lásky a nehy v ňom bolo, že som neudržala slzy.A babka tiež. Objala ma. Zrazu v nej bolo toľko sily, že sa mi nechcelo veriť, že ma objíma stará choručká krehká žena..
Odchádzali sme s prianím šťastných Vianoc a prísľubom, že sa po sviatkoch ukážeme. Bola som úplne psychicky vyčerpaná, ale na druhej strane neskutočne šťastná a naplnená pokojom. Tešila som sa, až ju zas stretnem...Lebo vďaka tejto babke som pocítila, čo je to kúsok neba na zemi. Pomôcť niekomu, nie materiálne,ale úplne jednoducho.. Vypočutím a darovaním kúska svojho času. A milým úsmevom.. Lebo aj o tom sú Vianoce..
