Spoznala som ho na Mariánskej hore. Náhoda spojila naše cesty, povedal by básnik. Ja však tvrdím, že Božia prozreteľnosť chcela, aby sme sa stretli. Miesto- Mariánska hora v Levoči. Čas- tradičný každoročný odpust. A moja samota, ktorú však Pán zaujímavým spôsobom odstránil. Hoci som bola tam, pri Jeho Mamke, dal mi aj niekoho, aby som neblúdila ako stretená ovečka. Poslal mi do cesty Janka. Úžasný človek, neopísateľná charizma a hlboká viera v Boha ma na ňom priam fascinovali. Chvíle strávané s ním boli pre mňa školou života. Škola, jedna z mnohých, tak potrebných, a predsa iná. Skrz neho som spoznala, čo je vo mne, pomohol mi poodkryť moje vnútro a ja som sa otvorila, lebo som cítila, že mu môžem dôverovať. Znakom nášho večného priateľstva sa stal ruženec. Bol to jeho poklad, ktorý si chránil ako vzácny diamant. A ja som mala byť teraz tou, ktorá sa oň mala starať. Vyhŕkli mi slzy. Jemne sa mi dotkol líca, aby zachytil jednu slznú kvapôčku, druhou rukou mi zatvoril dlaň, do ktorej mi vložil svoj krásny čierny ruženec...
Prešiel týždeň a my sme sa stretli už ako starí známi. Ale Pán mal iné úmysly a ako rýchlo mi tohto vzácneho človeka dal, tak rýchlo mi ho aj vzal.. Veľmi to bolelo. Bolo to ťažké obdobie, zvlášť, keď boli prázdniny a moje myšlienky nemal kto a ani čo okrem práce zamestnávať. Janko mi tak prirástol k srdcu a ja som nechápala, čo sa vlastne stalo.. Teda, aj chápala, ale len rozumom a nie srdcom..
Bol piatok podvečer a ja som prišla z práce. Opäť som túžobne otvárala schránku s mailami, ale opäť nič. Prihlásila som sa na ICQ. Bol tam! Podskočila som od radsoti. Avšak, na môj pozdrav nereagoval. Našťastie, trpezlivosti mám na rozdávanie, a tak som sa rozhodla čakať. No medzitým mi prišla na um stránka, ktorú mi pri našom poslednom stretutí dal. Jeho blog, ktroý mi mal o ňom prezradiť viac. Rýchlosťou svetla som link hodila do vyhľadávača. Keď sa mi zjavila stránka na blogu a on sa na mňa z nej jemne usmieval, vnútro mi zaplavilo blažené teplo. Bez rozmýšľania som sa pustila do čítania. Nedokázala som sa ubrániť dojatiu, pretože opäť som sa presviedčala, aké vzácne srdce má tento človek. Keď som dočítala aj posledný článok ( úplne som zabudla, že vlastne som si takto chcela len vyplniť čas čakania a ani som nezbadala, že Janko sa už iste dávno odhlásil), musela som to predýchyať a dala som sa do čítania diskusií. Tradične rozporuplné pohľady na každý príspevok. Keď tu zrazu..
Môj zrak sa zastavil na komntári jednej osoby ženského pohlavia. Bolo z neho cítiť, že je to očividne blízka osoba vzhľadom na spôsob vyjadrovania. Teda.. Čosi ma pichlo pri serdci.. Aha, tak takto to je.. S typicky ženskou závisťou ( prečo však? Veď nebol dôvod..Či bol...?) a pocitom ohrozenia som s trasúcimi rukami otvorila jej stránku. Bola som zvedavá na tú slečnu. Očakávala som nejakú "dvadsiatku" s očarujúcim úsmevom a zvodným pohľadom, ktorá...
Zdalo sa mi, že stránka sa načítava celú večnosť.Konečne! Avšak to, čo sa mi objavilo na obrazovke, spôsobilo, že som nevedela, či sa smiať či plakať nad svoju hlúposťou..
Žiadna slečinka v mojom veku, ale zrelá sympatická žena. Musela som sa zasmiať! O nej som na chvíľu zapochybovala a pokladala za svoju sokyňu? Bola to úžasná irónia osudu. Keď mi ten najväčší kameň padol zo srdca, s triezvym úsudkom som si prebehla jej profil. A ten ma dorazil ešte viac. Matka, ktorá prišla o svoje dve deti. Nadýchla som sa... Tak toto je Pane, teda, už fakt silná káva..
Po tom, čo som so prečítala všetky jej články, som už ronila slzy ako vodopád. Zdalo sa mi, že som zrazu objavila oázu uprosted púšte, z ktorej sa konečne budem môcť napiť. A hádam mi aj pomôže pochopiť, prečo sa zrazu "môj Janko" takto správa. Napísala som tejto osobe mail...
Prešlo niekoľko mesiacov. Schránka je už plná mailov od mojej úžasnej priateľky,mobil už prijal nejedu sms a z milosti Božej bolo dopriate už aj osobné stretnutie, ktoré dalo možnosť pocítiť aj nádherné teplé materinské objatie. Zavše sa pousmejem sa, že ja mám až tri mamky. Tú, čo mi dala život, tú v nebi, čo ma chráni a tretiu, čo chápe a pomáha mi rásť v mojej viere.
Janko sa už neozýva, zabudol. Občas si spomeniem, ale už tu mám tú, ktorú som skrz neho spoznala.On ma naučil AKO sa modliť ruženec, ale ona mi povedala, PREČO sa ho modliť. Od ružencu som prešla k blogu a od blogu opäť k ružencu..
A ja znovu len s radosťou v srdci poviem, že Boh mi vzal dobré, aby mi dal stokrát lepšie. Vzal mi jeho, dal mi ju. A ona vie, o koho ide.. Lebo aj tám moja modlitba na tom ruženci je obetovaná za ňu..
Vlastička, ďakujem Ti za všetko, si navždy v mojom srdiečku...!
