Kamarát môjho muža, Igor, sa natoľko inšpiroval manželovým rozprávaním o Mongolsku, že si povedal, že chce Mongolsko vidieť na vlastné oči. Vybral sa tam a bol, ako sa hovorí, v správnej chvíli na správnom mieste! Priviezol si nielen krásne zážitky, ale aj veľa pekných fotografií, ktoré prikladám k tomuto rozprávaniu o obnovenej tradícii v mieste, ktoré je považované za prastarú kolísku sokoliarstva.
Bayan-Ölgii (Rich Olgii, Ulgii, bajan = bohatý) je najzápadnejší a najvyššie položený aimak (kraj) z 21 aimakov v Mongolsku. Založený bol v roku 1940 a ako výbežok sa dotýka na severe hraníc s Ruskom, na západe s Kazachstanom a na juhu s Čínou. Prekrásne pohorie Altaj tu prechádza z mongolskej strany na ruskú. V tejto oblasti žijú prevažne Kazaši (asi 90%) a zvyšné obyvateľstvo sú Uriankhai, Dörvödi, Chalkhachovia, Tuvánci a Choshuudi. Budú to zrejme zvyšky pôvodných kmeňov žijúcich v tejto časti Mongolska. A práve toto územie je považované za prastarú kolísku sokoliarstva! Altajský masív pokrýva niekoľko ľadovcov. Najdlhší z nich je 19 km dlhý! Trochu južnejšie, na mongolsko-čínskej hranici sa vypína najvyšší vrch v Mongolsku - Nairamdal orgil (nairamdal = družba), vysoký 4374 metrov a jeho vrchol je stále pokrytý snehom. Asi 50 km južne od hlavného mesta aimaku - Ölgii - sa rozprestiera soľné jazero Tolba (Tolba núr). Hoci sa v tejto oblasti nachádzajú aj lesy, je ich málo, asi 10% plochy. Cesty sú typicky mongolské, kamenisté, pôvodné trasy karaván - teraz rozjazdené koľajami áut.
Po roku 1990 nastali zmeny aj v Strednej Ázii. Veľa z miestnych si myslelo, že nájdu lepšie životné podmienky v Kazachstane, preto odchádzali, ale väčšina z nich sa postupne vrátila. Počas éry socializmu, boli ich zvyky a najmä láska k sokoliarsku zaznávané. Miestni hovoria, že tradícia lovu s orlom skalným, ktorému hovoria rovnako Kazaši, Rusi, Mongoli aj Kirkizi - Berkut (známy aj ako "zlatý orol"), je stará 6000 rokov a vznikla v týchto miestach. Pre lovca bol problém priblížiť sa v skalnatom, alebo šíro šíro rovnom teréne k zveri či už vtákom na nebi, alebo zajacom, svišťom a rôznym hlodavcom, líške či vlkovi na zemi. Na skalách zase nemal človek šancu uloviť rýchleho kozorožca. Preto začal používať dravých vtákov k ich lovu.
V dobe socializmu bol lov s orlami v tejto oblasti takmer zabudnutý. No, v posledných rokoch sa táto tradícia obnovila. Je to vďaka miestnemu združeniu poľovníkov BERKUDŽI, čo zrejme v miestnom jazyku znamená orliari. Majú okolo dvesto členov a začali organizovať Festival Ulgi - sviatok sokoliarov. Lepší preklad je však sviatok orliarov.
Účastníci súťaže sa zhromaždia v meste Ölgii, kde nasleduje slávnostný sprievod organizovaný miestnym združením poľovníkov. Samozrejme nesmú chýbať oficiálne príhovory významných predstaviteľov a organizujúcich. Ako vieme, východné národy veľmi radi prednášajú svoje príhovory a pochvalné slová.
Sformuje sa slávnostný sprievod, na čele nesú veľkú tabuľu so znakom združenia.
Prvý jazdec hrdo dvíha zástavu a za ním jazdci - súťažiaci - v krásnych vyšívaných oblekoch hrdo držia svojich orlov na rukaviciach. Orly majú na hlavách krásne vypracované čiapočky, jednak aby ich neznervózňovalo obecenstvo, ale najmä, aby na seba nezaútočili. Orol je veľmi žiarlivý vták na svoje teritórium.
Nesmie chýbať ani maskot.
Účastníci sa presunú do areálu súťaže buď na koňoch, alebo ako diváci aj autami.
Odborná porota zasadne za stolíky na korbe nákladiaku a svojou vážnosťou nenechá nikoho na pochybách, že hodnotenie bude prísne.
Najprv predstupujú súťažiaci jazdci s orlom pred porotu, aby ohodnotila ustrojenie jazdca, koňa aj orla. Za všetko sú im prideľované body.
Keď prejdú týmto hodnotením, nasleduje druhá časť - pristátie vypusteného orla na rukavici svojho pána, ktorý buď stojí so svojím koňom na základni a orol pristáva vypustený zo skaly, alebo je orol vypustený z určitej vzdialenosti a musí pristáť svojmu gazdovi na rukavici za jazdy. Porotcovia sledujú rýchlosť letu, šikovnosť orla i jazdca. Čím je orol rýchlejší a šikovnejší, tým váženejší je jeho majiteľ. Kazašskí sokoliari sú veľmi hrdí ľudia a sú pyšní na svojich operených dravcov, ktorých sa snažia vycvičiť čo najlepšie, aby zožali patričnú slávu a úctu!
Poslednou disciplínou je lov na bežiacu líšku, alebo vlka. Rok pred tým sa vraj stalo, že vypustený vlk dezorientovane vbehol medzi divákov, čím zmiatol nielen poľujúceho orla, ale aj obecenstvo! Našťastie mal zviazanú papuľu, takže ľuďom nič nehrozilo. Ostatne adrenalínový je každý lov a to nielen pre poľovníkov, ale aj pre prizerajúcich sa!
Festival Ulgi naberá na svojej popularite a priťahuje milovníkov sokoliarstva aj z iných krajín. Pravda, pre nás je to trochu od ruky, ale ak si pozriete fotografie, myslím, že mnohí zatúžite mať orlie krídla a zaletieť si na také stretnutie osobne!
Foto: I.Takáč, október 2009
