Čakajú krídla,
čakám ja,
čaká môj anjel.
Aj zimná príroda čaká.
Zatiaľ si dosýpa bieleho peria do svojich perín.
Zakrýva ním starosti,
problémy,
zlú náladu
a ľudské sťažnosti na život.
Poprosím anjela o trochu
bieleho zabudnutia.
Túžim si pospať,
nemyslieť na celý svet.
Nech je čistý,
biely
a nevinný!
Aspoň v mojich snoch.
Spia krídla anjelov všetkým ľuďom
v srdciach.
Spia. Ja viem.
Inak by na svete boli iba ľudia-anjeli.
No nie sú.
Veľmi hlboko v srdciach
spia krídla dobroty a lásky.
Či ich na jar zobudí zurčiaca voda
horských potokov-myšlienok?
Myšlienok na radosť,
na lásku,
krásu a chválu života?
Zrejme to vie iba Boh,
čo nám drieme v srdciach ...