Čarovné údolie
s brčkavým psom.
Holubník, totem, kachle,
dom, strom.
Zadymený komín a v ňom
duch starých,
možno dvestoročných spálených
ohňov drevených.
Čierny, štipľavý dym
odnáša v sebe
za more času
všetko zlé ...
Po zelenej pažiti skáču
nedočkavé holuby.
Čakajú nový príbytok
– holubí dom.
Lístie – myšlienky
dlátom v drevo vložené,
plazia sa hadovito po kmeni.
Kde nie je lístia zeleného,
tam ruka kreslí oblé tvary.
Ožijú ornamenty v drevenej tvári?
Meluzína svojim spevom
nostalgicky bude rozjímať,
až napadne prvý sneh ...
Zakliate sny do dreva,
úsmev a pohladenie očí.
Viac ani netreba.
Tam láska zamatovou dušou
cíti vôňu živej hmoty
vo vzduchu, keď
doznieva ...
Dym, tráva, vietor, holuby
a more!
Kdesi za obzorom je totiž
Dunaj ...