Pri vymenovaní Mons. Róberta Bezáka za trnavského arcibiskupa som medzi priateľmi povedal, že pre Trnavskú arcidiecézu to nie je šťastné riešenie. Vedel som, o čom hovorím. Jeho súčasné odvolanie mi po časovom odstupe troch rokov dáva za pravdu. Poznám trocha situáciu v našej katolíckej Cirkvi, mám dosť priateľov spomedzi kňazov, a to nielen spolužiakov z teologických štúdií. Osobu pána arcibiskupa Bezáka osobne nepoznám, ale prijatím úradu arcibiskupa v Trnave vstúpil na veľmi tenký ľad alebo inak povedané na horúcu pôdu. Ani kňaz pochádzajúci z územia trnavskej arcidiecézy by to tu nemal jednoduché. Chápem, že v tom období malo ísť o diplomatický ťah, ktorý sa ale ako vidíme zrejme neosvedčil. Samozrejme, že teraz vo vzduchu visia otázky typu: prečo? Koho by táto odpoveď nechala z nás veriacich ľahostajným, tak ten asi tak isto prežíva aj svoju vieru. Kto by sa nechcel dozvedieť pravdu? Veď len ona nás vyslobodí. A pravda vždy zvíťazí nad lžou a neprávosťou. Zaujímavosťou je, že vynucovanie abdikácie zo strany Vatikánu prišlo v čase, keď aj v srdci Cirkvi, v Ríme, priamo u Svätého Otca, čelia obrovskému škandálu úniku informácií v boji o moc v tejto božsko-ľudskej inštitúcii.
