Pre cestovateľa z našich končín je meno tretieho najľudnatejšieho mesta Taiwanu, Kaohsiungu, problémom už vôbec správne prečítať (čítaj Kaušon), nieto ešte správne napísať. Rovnako drvivá väčšina Slovákov pri vyslovení Kaušonu nevydoluje zo šedej mozgovej kôry žiadnu asociáciu, presne tak to bolo u mňa, keď som naň prvýkrát narazil prstom na mape. Počas plánovania svojej mesačnej cesty po Taiwane som vydelil Kaohsiungu osem nocí z cestovného itinerára so značnou nedôverou a tá sa ešte znásobila po tom, ako som pár dní strávil v druhom najľudnatejšom meste ostrova, Taichungu. Po kozmopolitnom a rušnom hlavnom meste Taipei mi prišliel Taichung akýsi nemastný–neslaný, a tak keď som smeroval rýchlovlakom (High Speed Rail), ktorý spája všetky tri mestá na jednej trase do Kaohsiungu, v mojej hlave vírili pochybnosti. No čierne scenáre sa nakoniec nenaplnili, práve naopak, pretože dva-tri dni by na toto rušné prístavné mesto ani zďaleka nestačili.
Slováčisko sa najľahšie presunie do Kaohsiungu vlakom z Taipeia. Hlavné mesto Taiwanu je zasa dobre letecky spojené s letiskom Schwechat u našich južných susedov. Lieta sa na tejto trase pravidelne a dokonca nájdete aj priame lety, potom stačí už len nastúpiť na rýchlovlak a ani nie za hodinu a štyridsať minút ste v Kaohsiungu. Lístok vás vyjde jednosmerne na 1490 NT (44 eur), no ak plánujete navštíviť po rovnakej trase aj iné miesta v krátkom časovom okne, je tu možnosť zakúpiť si THSR Pass, vďaka ktorému môžete cestovať neobmedzene v priebehu dvoch (počas jedného týždňa), respektíve troch po sebe nasledujúcich dní. No ako som už skôr spomenul, aj keď sa taiwanský polostrov zdá malý na prvý pohľad, preletieť ho za týždeň, či nebodaj za dva tri-dni je priam až cestovateľský hriech. To už nechám na slobodnom zvážení každého podľa jeho vlastného úsudku, no ja som vás varoval.
Kaohsiung síce nemá ani zďaleka takú rozsiahlu sieť metra ako Taipei, no zato je na tom oveľa lepšie ako druhé najväčšie mesto ostrova Taichung, ktoré má len jednu novootvorenú linku metra. Kaohsiung nielen že má linky dve (červenú a oranžovú), ale dokonca aj modernú električkovú trať a niečo ako „lokálne vlaky,“ tie síce nechodia tak často, ale pri troške plánovania sú veľmi nápomocné v presúvaní sa po meste. Verte mi, že už po prvých pár okamihoch na Taiwane pochopíte, že akákoľvek cesta, ktorú môžete uraziť po koľajniciach, je priam požehnaním oproti cestovaniu po asfaltových cestách. Žiaľ, jeden z najväčších neduhov, ktorému musí čeliť turista neznalejší južnej Ázie, je mestská doprava, ktorej kraľujú skútre a Kaohsiung ich dokonca má najviac v prepočte na obyvateľa na celom ostrove (1:1,35). Vskutku, ako chodec sa tu mimo turistických lokalít cítite nekomfortne, a aj keď síce skútre nelezú tak často na chodníky, ako napríklad vo Vietname či v Thajsku, chodníky často slúžia ako parkovacia plocha pre tieto hlučné a smradľavé pouličné tátoše. Na pohode chodcovi nepridajú ani netradične dlhé intervaly na zelenú na priechode pre chodcov a následný krátky interval, ktorý je vyčlenený na prejdenie prechodu na druhú stranu. Niektoré priechody cez hlavné dopravné tepny môžu mať aj pod sto metrov dĺžku a pri večne prítomnom rachotení netrpezlivo čakajúcich skútrov na zelenú, priam nabádajú chodcov do poklusu. Našťastie Kaohsiung je prístavné mesto a tak chodec môže pre večným revom skútrov nájsť útočisko na prímorskej promenáde a najlepšie v areáli Pier-2 Art Center. Táto pôvodne industriálna lokalita mesta je dnes premenená na akýsi park oddychu a kultúrnych podujatí, kde je naozaj radosť stráviť pokojne aj celé slnečné popoludnie. Tých je mimochodom v Kaohsiung dosť, keďže mesto leží v subtropickom pásme a dokonca aj počas zimného obdobia teplota málokedy klesne pod 25 °C. Ak by sa vám málilo výbehu v Pier-2, stačí naskočiť v Gushan Ferry Pier na kompu, ktorá vás preplaví na ostrov Cijin za pár minút (a 30NT), odtiaľ je to na piesočnatú pláž už len kúsok. No ešte predtým, ako sa ponoríte do vĺn juhočínskeho mora, odporúčam krátky výstup na skalu nad prístavom, kde sa týči Kaohsiungský maják (známy ako maják Cihou), postavený Britmi v roku 1883. Výhľad je z vrcholu priam 360 stupňový, nielen že máte celý Kaohsiung ako na dlani, ale dokonca aj ostrov Cijin, či pohoria týčiace sa vysoko ponad výškové budovy nad mestom, ktorým dominuje so svojimi bezmála 350 metrami ikonický mrakodrap 85 Sky Tower).
Pri zostupe z majáku urobíte najlepšie, ak zabočíte z hlavnej cesty po strmých schodíkoch doľava a prejdete pohorie Cihou, na ktorom maják stojí dookola po obvode. Posledný úsek cestičky, ktorá sa napája na pláž, vedie cez skalný tunel, efektne osvetlený diódami, ktorý už samotný je pre niektorých turistov atrakciou. Pláž sa tiahne naprieč ostrovom niekoľko kilometrov, môžete si požičať štvormiestnu „rikšu,“ alebo ju prejsť po vlastných tak ako ja. Počas mojej návštevy ostrova bol práve neskorý november, no cítil som sa ako na riviére počas letnej sezóny. No to mi už vyhladlo a tak som zamieril na miestny trh zohnať niečo pod zub. Miestna kulinárska scéna je naozaj bohatá a pre našinca dostupná, vo vývarovniach na ulici sa dobre najete aj hlboko pod päť eur, len si treba dávať pozor, čo si objednávate, keďže väčšina jedálnych lístkov (ak vôbec nejaké sú), je v čínskych znakoch. Sám na to doplácam, keď si omylom objednávam prasacie „nožičky“ s rezancami namiesto bravčového stehienka. Ujem si pár rezancov a nenápadne dávam roha, keď sa práve hrdá kuchárka pozerá inam. Po tejto skúsenosti radšej nasledujúci deň navštívim sieť rýchleho občerstvenia Dan Dan Hamburger, ktorá prevádzkuje svoj biznis len v týchto končinách Taiwanu. Akýsi lokálny hybrid sietí KFC a McDonald's, ktorý rozpoznáte vďaka roztomilému pelikánovi v logu, sa teší veľkej popularite najmä medzi miestnou mládežou. Chýry o chutných hamburgeroch od pelikána sa tak postupne rozniesli po celom Taiwane, že cesta do Kaohsiungu bez návštevy Dan Dan-u, by sa jednoducho nepovažovala za kompletnú.
Kaohsiung je aj história, práve tu v roku 1861 zakotvila britská loď (lorcha), na palube s prírodovedcom a diplomatom Robertom Swinhoeom, ktorý sa stal neskôr aj prvým európskym konzulárnym zástupcom na tomto ostrove. Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto zaujímavej postave nielen britských dejín, urobíte najlepšie, ak navštívite The British Consulate at Takow, ktorý je len naozaj kúsok cesty z Pier-2 či Gushan Ferry Pier-u. Málokto vie, že práve tu sa uskutočnilo 17. novembra 1868 jedno z najpamätnejších rokovaní medzi Britmi a Číňanmi, medzi konzulom Gibsonom a intendantom Singcyuanyongdao, Sian-De Zeng. Aj napriek tomu, že nedosiahli vytúženú dohodu, stále sa jedná o historicky jedno z najvýznamnejších stretnutí oboch strán za jedným rokovacím stolom. Práve toto stretnutie znázorňujú aj voskové figurín v životnej veľkosti, ktoré sú súčasťou stálej exibície ako aj historické artefakty z bohatých dejín konzulátu, či Taiwanu. Ja osobne odporúčam toto miesto ako top pamiatku celého mesta a to nie len pre milovníkov histórie. Z rezidencie konzulátu, ku ktorej vedie cestička v skale, je krásny výhľad na prístav i kaohsiungský maják. Dokonca na terase krásne zreštaurovanej historickej budovy z červených tehál si môžete dať aj šálku čaju. Apropó, jedna z expozící konzulátu patrí aj tejto ikonickej komodite. Veď čo by to už boli dejiny britského impéria či Taiwanu, ak by v nich dajako nefiguroval práve čaj. Dozviete sa v nej, ako sa popoludňajší čaj postupne vyvinul do spoločenského zvyku britských dám a pánov a ako sa postupne čajová kultúra rozšírila do všetkých častí sveta. Kto by to bol povedal pri posrkávaní horúceho čaju na teraske, že európska história čaju má začiatky aj práve tu.
Len naozaj pár krokov z konzulátu je to k prístavnej pevnosti, do ktorej vedie Severná brána Xiongzhen. Pevnosť postavená v roku 1876 čínskou armádou dynastie Čching, s podzemnými kasárňami a muničným skladom, bola dôležitou súčasťou pri obrane prístavu. No počas pohnutých dejín a vojen s Japonskom slúžila na rôzne účely. Miesto má skutočne neopakovateľné génius loci a každá tehla je tu doslova presiaknutá nejaký skrytým tajomstvom či príbehom, ako ukázali vykopávky počas reštaurovania v roku 2022. V roku 1992 bola pevnosť sprístupnená verejnosti ako historické turistické miesto.
No Kaohsiung nie je len prístav a more, veď čo by to bolo za ázijské veľkomesto bez budhistických chrámov, a len málokde na svete ich nájdete v takom tesnom susedstve a pompéznych prevedeniach ako na brehoch Lotosového jazera. Scenériu jazera dotvára najmä možno najviac fotografovaná pamiatka celého mesta a to Pagoda Tigra a Draka. Do jej útrob sa vchádza práve cez otvorené tlamy týchto mýtických bytostí. Len pár krokov ďalej sa na brehu jazera týči nemenej okázalý Pavilón Jari a Jesene a ešte o malý kúsok ďalej chrám Zuoying Yuandi. A už keď ste tu, bol by hriech nenavštíviť Konfuciov chrám mesta Kaohsiung v severnej časti jazera, ktorého zákutia pri rybníku sú doslova naskrz okupované miestnymi rybármi. Ak ste si zabudli udicu nič to, môžete skúsiť jeden z vodných športov, ktoré ponúka Lotosové jazero, ako kajaky, paddleboarding ,či pre tých viac odvážnych dokonca dráhu so skokanskými rampami pre vodné lyže.
Kaohsiung je aj moderné, dynamické mesto plné nákupných centier a futuristických budov, kde si každý nájde niečo, a keď sa vám už raz podarí konečne nabažiť tým všetkým čo ponúka, stačí nasadnúť do vlaku o zamieriť do päťdesiat kilometrov vzdialeného mesta Tainan, ktoré sa považuje za historické srdce Taiwanu. Ale o tom bude až ďalšia cesta.
