Deň ďalší . 16.09.2010
... „ ... a tak začínam obchod priateľským pozdravom. „Čo sa stalo včera dolu pri Irackých hraniciach?" pýtam sa Aslana. Jeho prekvapená tvár zračí, že o ničom nevie. „Traja mŕtvi policajti, chaos a vojaci..." snažím sa mu pripomenúť včerajšie trojhodinové vysielanie na tureckej stanici Fox. Zrazu mu zapne žiarovka a usmeje sa na celú tvár: „ Áááá", mávne rukou, „that is normal... sometimes little bomb..."
Deň ďalší . 19.09.2010
... „Abrahámova jaskyňa bola obrovský zážitok a absolútny „full house" naprataný ako skriňa. Dnes je totiž nedeľa a v nedeľu sa vyberú na piknik do parku Gölbaşı dve tretiny mesta. Takže park sa len tak hemžil hlava na hlave množstvami miesťnakov a objemoviek v čiernych čádoroch, a do toho decká ako odtrhnuté z reťazí. Spolu s páliacim slnkom, hladnými kaprami, ktorí sa šli pozabíjať za každú omrvinku, varenou kukuricou a do neba prskajúcimi fontánkami, tvorili neopísateľnú atmosféru nedeľného poobedia v tomto pútnickom meste na juhu krajiny poblíž Sýrskych hraníc. Intuitívne sme šli za masami a v areáli obrovskej mešity Mevlidi Halil Camii sme objavili jaskyňu. Oddelené vchody pre ženy a mužov Jožka trochu podesili. „To ako pôjdeme každý zvlášť?", prekvapene sa zarazil pozerajúc na tabuľky Muži - Ženy ako na záchodoch. Samozrejme ženy mohli dnu len komplet zahalené, takže som hneď pri vchode vyfasovala farebný plášť dlhý až po zem, s mokrými rukávmi a celý prepotený. Páchol nemytou človečinou. Dnu bolo strašne veľa žien, neznesiteľné horko, dusno, a, ako to už v týchto krajinách v uzavretých priestoroch býva, smrad." ... „Niekoľko žien sa pred nimi klátilo čelom k zemi, ale možno iba odpadávali od nedostatku kyslíka. Hlavný prúd postupoval lakťovačkami telo na tele ďalej do vnútra. Tam sa objavilo vnútro priestrannej jaskyne a dva kohútiky so svätou vodou. A pri tých zdochnuto kvapkajúcich kohútikoch, si každá chcela nabrať svätej vody do dvojlitrovky od Fanty, jedna druhú strkajúc a predbiehajúc sa, vytláčajúc hrdlo susedkinej fľaše spod kohútika tou svojou a do toho tie nepraktické čádory a plachty, jedna druhej tak stúpajúc na „kábel". Po chvíle čakania sa mi podarilo predrať sa nekompromisne ku kohútiku a prstom si ukradnúť jednu kvapku. U mužov že vraj tiekla voda prúdmi. A tiež tam nemali tú divnú vec v jaskyni, ktorá vyzerala ako kombinácia obrovskej chladničky a kompresora. Bolo to pravdepodobne vetranie, a dnes asi bolo pokazené, ktoré dosť strategicky umiestnili práve v ženskej časti jaskyne, poskytujúc tak tomuto pohlaviu k rozjímaniu „ničím nerušený" pohľad na miesto Abrahámovho narodenia."
Deň ďalší . 20.09.2010
... „dovliekli chalani odkiaľsi pravé kurdské mužské galoty. Také široké s pudlom medzi kolenami, z hrubej a kúsavej čiernej látky, aby sa nezašpinili, a vetrali sa na patričných miestach a pritom nebolo vidieť prípadne poškrabkávanie sa, pri členkoch tesne obtiahnuté okolo nohy. „Úplná paráda! Super gate! To musíš mať! Aj môj dedko také má!" začali chalani tlačiť na Jožkovu pílu. „Veď sú pohodlnééé!" naťahujú záhyby širokého pudla. „Za 50TL! Super cena!" hehe, „pre deda! Čo! Nie! Pre otca! ... pre brata? .... pre teba?!? Za 50TL, to je ako zadarmo za taký kus! Sú úplne najlepšie pre teba! ... Inak máš bratov?" Jožko s úľavou, že sa diskusia odvrátila od tých otrasných galót, vraví, že má jednu sestru. „Oooooo, to je veľmi mááálooo. Nuuuudaaaa. Haha, iba jednu sestru! Ja mám 25 bratov!" .... Koľko? ... hehe ... „No, mám 25 bratov, tri matky a jedného otca. Žiadna nuda, you know?" 25 bratov? A to ich poznáš všetkých po mene? „Nóóóó, dvaja Ibrahimovia, traja Mohamedovia, malý Mustafa, veľký Mustafa a tak. Chápeš. Nou brodrs, uan modr, uan fadr, to je obrovská nudáááá."
Deň ďalší . 22.09.2010
... „Preto z prče vchádzame do jedného z vysokých hotelov, na širokej hoc vedľajšej ulici, s vyšolichaným vstupným priestorom a pýtame sa na cenu pre dvoch. Chlapík samozrejme nevedel anglicky. Už nás to ani v hlavnom meste neprekvapuje. Ale reagoval promptne. Hold rodený obchodník. Otvoril si Google a klikol na Google prekladač. Takto nejako sme sa dohadovali v Ordu, v tretí deň výpravy, keď sme na otogare kupovali lístky na druhý deň do Trabzonu. Chlapík na recepcii, inak pekný uhladený mladík so štýlovým sakom a napomádovanými vlasmi, do okienka pre turecký text napísal: „70" (číslicou). V prekladacom okienku mu vyskočilo: „70"."
Deň ďalší . 23.09.2010
... „Dnes opäť rybička!! So sladkou simitkou síce chutí trochu exoticky asi ako hovädzie s ananásom, ale stále lepšie ako vatový ekmek so syrom. Naše chuťové bunky zažívajú renesanciu! V nočnom stolíku sme objavili biele nemocničné jednorazové papuče z tej priesvitnej látky, čo sa z nej robí trojrohá šatka na zlámané ruky. Jožkovi nebolo viac treba a s papučami sa okamžite zblížil. V mokrej kúpeľni zistil, že sa strašne šmýkajú na mokrej podlahe. Okrem toho zistil, že kalciovka na zodranú prdel až tak nefunguje ako očakával, a tak bude mať dnes opäť ťažký deň. Bohato sa natrel, ale „zlý pocit" ostáva. Naše izbové papuče sme povýšili na hygienické vložky do sandálov, pretože tie kultúry, ktoré si tam pestujeme, už začínajú byť nepriateľské aj k našim vlastným nohám, a narvali sme si ich do sandálov. Jožko v tom chcel ísť dnes von, ale mne boli papuče trochu veľké do mojich malých sandálov, a tak sme nápad- do konca expedície chodiť s týmito vložkami v sandáloch- jednohlasne zrušili. Rovnako sme, ale tentoraz potichu a s Jožkovým veľkým sklamaním, upustili od nápadu ísť navštíviť pána veľvyslanca. Jožko dokonca našiel veľvyslanectvo na GPS, ale na moje i veľvyslancovo obrovské šťastie, bolo na úplne opačnom konci mesta, ako sme boli my."
Plné texty a mocné zážitky sú spolu s vela fotografiami kvalitne veselo popísané v našom Denníčku s názvom Východné Turecko: Operácia Maximus.
S podtitulom: Veselý cestopis o neobyčajných zážitkoch. Edícia: S tebou ma baví svet(adiel).
Ak by ste mali záujem o bližšie informácie o Denníčku, ako sa tvoril, ako sa rodil, čo to veselé o autoroch, a ako sa Denníček dostane k Vám, prekliknite sa prosím na túto stránku:
http://www.vychodne-turecko.blogspot.com/
Alebo tiež na Fasbúchu pod menom Turecko Východné -
https://www.facebook.com/profile.php?id=100002901375721
No a na úplný záver najzáverový by sme Vás chceli srdečne pozvať na malé uvedenie nášho plodu bezsenných nocí, ktoré sa uskutoční dňa 07.09.2011 v milej Čajovni na Zámockej v meste. Chceli by sme v okruhu známych a priateľov cestovania pokrstiť jeho stránky nejakým kvalitným Tureckým čajom ;). Dúfam, že sa pridáte a potešíte nás svojou prítomnosťou - dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Ste srdečne vítaní - takže smelo: "Hurá!" :D (.. a ďakujeme Vám všetkým!!)
Viac na fasbúcháckej stránke:
https://www.facebook.com/event.php?eid=181895195216189
DOVIDENIA PRIATELIA ! :)
