Na stole sa skvel darček - biela ľalia. Hrdo stála, pokropená kvapôčkami rosy, s roztrúseným peľom na lístkoch, sviežo zelenými pukmi praskajúcimi svojou túžbou byť prekrásne, byť najkrajšie.
Z jej sladkej vône sa krútila hlava, ale nemohla som odolať. Priťahovala môj pohľad, moju pozornosť, všetky moje zmysly, aj keď som si povedala dosť! - stále som sa k nej vracala, a prepadala jej kúzlu.
Hlbšie do vnútra kvetov som nazerala a hľadala odkiaľ tá vôňa plynie, kde býva?
V kvapôčkách?
V peli?
Či v oboch? V žiarivej bielej? Jemnej ako satén, možno ako zamat, bielej ako mlieko, krehkej, dokonale vytvarovanej okvetnej ozdoby.
Hrdé kráľovské kvety sa prehýňali pod ťarchou svojej vlastnej krásy. Kiež by i človek skláňal hlavu len z prebytku krásy okolo seba.
Ani farby nezaostávali za vôňou. Len sa im treba bližšie prizrieť. Ohnivé oranžovo - červené guľôčky peľu na panensky bielych lístkoch....
... či sviežo zelených stebielkach.
Nemohla som jednoducho tento kvietok nechať bez povšimnutia a tak som sa načiahla pre foťák a pozrite ho! Fotky sú na svete. Mne sa osobne akosi výnimočne páčia, boh vie prečo. Azda preto, že to bol taký krásny kvet, možno z fotiek cítiť i tú vôňu, alebo kvôli tomu že to bol darček k narodeninám, a i samotný kvet sa tešil zo svojho poslania a veľkej pozornosti. Alebo jednoducho sme si porozumeli a možno na chvíľu vytvorili krehkú symbiózu človeka a kvetiny, a vyšli takéto fotky. Páčia sa vám? Môj favorit je 6-tka a tesne za ňou 9-ina :).
