O slovenskom jazyku sa traduje, že je na dievčatách pre Čechov veľmi sexy. Môžno áno, už som na základe svojej jednej vety „Ubytovacie oddelenie je tu na tejto chodbe, pôjdete vľavo, tu, len kúštik" bola pozvaná neznámym pánom Čechom von. Cítim sa dobre, hovoriac v Prahe po slovensky (ale nie preto, aby sa mi nebodaj valili ponuky na pivo). Avšak niekedy treba zapojiť aj české slovíčka.
„Môžme sa stretnúť neskôr? O pol siedmej je to veľmi skoro."
„Velice ráda, ale nevím, co je to neskuor."
„ Aha, prepáč, pozdějc som myslela."
Na jednom predmete som desať minút rozprávala o zdravotne- hygienických vlastnostiach titánu. Každý sa usmieval. Na druhý deň som sa dozvedela, že mi nikto zo šiestich spolužiakov nerozumel a päť minút rozmýšľali len nad slovom pečeň, ktoré sa objavilo na piatom slide. Údajne :" Kdyby tam nebyl i psaný text, já bych ani netušila, o čem to mluvíš. Vždyť to byl úplne cizí jazyk." Pred pár rokmi vyšiel detský slovensko- český a česko-slovenský slovník. Nie je to úplne zlý nápad si myslím=) Možno by sa krásna rozprávka „Kráľ drozdia brada" nemusela predabovať do češtiny a nestratila by šmrnc.
Aspoň že pri vysokoškolských vyučujúcich ešte zväčša neprebehla akási generačná výmena. To by moja odrážka v teste „poľnohospodárstvo významne ovplyvňuje vodnú bilanciu" možno nemala až taký veľký význam=). Slovo zemědělství poznám. A som pripravená ho použiť- v prípade krajnej núdze.
