bude lepšie-a..už je!

Z času na čas príde deň, ktorý je horší ako tie, o ktorých sme si mysleli, že sú zlé, nedobré. Človek sa cíti stratený a hľadá podporu okolia. Napíše, zavolá, nedopovie, rozplače sa. Môj kamarát stratil pred pár dňami prácu. Pravdaže, v súčasnom svete to stratilo ten katastrofický rozmer, lebo po prvé práca nie je všetko, ale hlavne po druhé, nemá ju v mnohých štátoch obrovské množstvo ľudí, zamestnávatelia sa k zamestnancom správajú často mizerne a bezdôvodne dávajú výpoveď. Každopádne, kamarát, nádejný právnik, bol prepustený - áno, v rámci zníženia nákladov na pracovnú silu si firma najala namiesto neho erasmového študenta, good luck. Kamarát je super šikovný, inteligentný, nadaný na jazyky. No ale to je jedno. Volal priateľke, volal domov, volal starým rodičom. Že stratil prácu a že sa poberie čoskoro  asi domov na chvíľu. Starká do slúchadla cez starkého iba zakričala: „Čo Ti mám navariť?" =) ...ak aj deň nie je krajší, moment určite. A vieme, že nie sme sami.

Edita Vyšná Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny