Karlova Univerzita má pre príležitosť imatrikulácií a promócií k dispozícii krásnu historickú halu s vysokým stropom, oknom s farebnou mozaikou, mnohoročným organom a historickými dverami s lomeným oblúkom. Na prednej stene je plátno s farebnosťou fresky, na ktorom je vyobrazená korunovácia Karla IV. Sám Karol stojí vľavo vpredu vedľa plátna, teda jeho majestátna mosadzná či aká socha.
Promovalo asi 20 študentov... Asi 6 bolo Slovákov. Kamarátka, ktorú sme si tam išli pozrieť, bola vyhlásená za najlepšiu študentku, hoci nemala červený diplom, ako dve jej dnes promované spolužiačky. Významnú úlohu v tom zohrali jej mimoškolské aktivity. Boli sme strašne hrdé a chcelo sa nám až zneuctiť krásny akt potleskom. Veď Lekárska fakulta Karlovej Univerzity v Prahe!
Dekan mal veľmi zvláštnu reč. Začala úplne hrozivo...Vymenoval asi všetky choroby sveta, občas aj to, kedy sa na ne našiel liek, mená enzýmov a inhibítorov akýchsi významných patologických i anatomických javov a podobne. A potom pokračoval inak. S hrdosťou hovoril o študentoch, ktorí tam stáli, pogratuloval im a zaprial veľa úspechov. S ľútosťou sa vyjadril, že Karlova Univerzita vychovala ľudí, urobila z nich perspektívnych lekárov a mnohí z nich, podľa jeho vedomostí, odídu vykonávať svoju prax do iných krajín, najmä Nemecka, Dánska a Švédska. Spomenul chorý systém Českej republiky, kde znamená atestácia príliš veľa hlúpych rokov, kde lekári kvôli nedoceneniu odchádzajú do zahraničia. Česká vláda síce apeluje na ich ľudskosť a vyzýva tých existujúcich lekárov, vlastne až prosí, aby neodchádzali. Nuž, bohužiaľ, študovať 6 rokov a potom ďalších xy byť sledovaný nadriadeným a mať ponúknutých za to päť korún, nie je o neľudskosti, neloajalite voči akejsi inštitúcii, obyvateľstvu. Je o vedomosti, čo všetko človek urobil preto, aby bol tam kde je a čo si za to zaslúži. Dekan po poznámke:„škoda, že odchádzate" dodal „Rozumiem Vám. Hádam to bude dakedy zase inak."
