Včera som sa rozhodol, že budem v jednej literárnej skupine na facebooku čas od času rozoberať básne, aby reč nestála. Jeden mojich z motívov je, že by to mohlo ukázať všetkým začínajúcim autorom, ako všelijako (i keď určite nie vyčerpávajúco) sa dá k básňam pristupovať. A keďže najlepšie sa učí od majstrov, začnem príkladom od Jána Nagajdu. Verím, že mi prepáči.
Letné skicovanie
Skicujem si tvoj dynamizmus tela.
Cez okno práve lezie Bach.
Cítim, že by si, čosi iné chcela.
Boccioni by to skúsil vo farbách.
Dušu mám ešte plnú futurizmu.
V skicári leto hrá sa s telami.
Zakaždým slepo vleziem do kubizmu.
A zem sa sama hýbe pod nami.
O rytme, metre, rýmoch sa pri Janovi nemusím dlho rozpisovať. O robotu menej, pomyslel som si. Nuž, človek mieni...
Rytmus je v podstate jambický. Nebudem to vysvetľovať, pokojne si to doštudujte, písal som o ňom aj tu. Metrum nie je úplne pravidelné, ale vždy sa drží toho, aby sa rýmovali zhodné stopy a aby nebolo rozbité. Príklad:
Cez okno práve lezie Bach (8 slabík)
Boccioni by to skúsil vo farbách (10 slabík)
Samozrejme, šlo by to upraviť (Boccioni skúsil to vo farbách), ale načo. Rýmy sú funkčné (tela-chcela), vyskladané (lezie Bach-vo farbách, s telami-pod nami), ale aj gramatický sa nájde (futurizmu-do kubizmu, oboje podstatné mená mužského rodu, vzor dub, v genitíve jednotného čísla)! „Ohohó!“ vykríknu prosté duše preorientované na literárnych kritikov. Lenže ono to nie je také jednoduché. Prečo to tak je, súvisí s obsahom, k tomu sa dostanem o chvíľku. Všimnite si, ako plynulo znejú jednotlivé verše:
Skicujem si tvoj dynamizmus tela,
cez okno práve lezie Bach.
Porovnajte s obľúbenou začiatočníckou imitáciou Štúrovcov:
Tela dynamizmus skicujem si tvoj
i Bach cez okno lezie práve.
Určite by to autorovi prinieslo pár „páčikov“ od ľudí, ktorí nevedia (zatiaľ) čítať s porozumením určených ľuďom, čo nevedia (zatiaľ) písať, ale Ján je borec a na podobné senilné návraty do detstva má ešte čas.
Báseň je lemovaná umením. Hneď skraja je tu náznak umeleckého výtvarného činu (hoci je to celé asi iba metafora pre plánované milovanie) v podobe skicovania a nechýba zachytenie pohybu. Dynamizmus tela je síce genitívna metafora, ale často sa s ňou v poézii nestretneme, čo je dobre. Všimnite si, ako možno pekne naznačiť, že hrá hudba – cez okno práve lezie Bach. A už je tu konflikt – Cítim, že by si, čosi iné chcela. Bach je majster baroka, dramatický, komplexný, vážny. Skrátka, oná deva by asi chcela čosi veselšie. A sme pri futurizme. Boccioni je taliansky maliar a sochár, mnohé jeho diela hýria farbami, a teda sú pozitívne, veselé. Tu vidíte, aký je rozdiel medzi prostým laikom, čo súka ošúchané a plytké verše o láske z rukáva (v krvavom súkne srdce mi pukne) a človekom, ktorý je vzdelaný, rozhľadený, kultúrny. Áno, podozrievam Janka zo všetkých týchto vlastností! Zapojiť do výpovede umelecké smery a ideály, to už z plytkej erotickej poézie robí niečo hodné čítania. Navodzuje náladu jedným menom velikána. Pravda, kto sa v kultúrnom povedomí neodpútal od Fariem a Vyvolených, ten tento rozmer možno na vlastnú škodu ani nezachytí.
Samostatnou kapitolou je druhá čiarka v Cítim, že by si, čosi iné chcela, je mimoriadne vzrušujúca, ale chápem, že by na mňa asi niekto zavolal šarhu, kebyže tu rozprúdim úvahu o jedinej čiarke.
Dušu mám ešte plnú futurizmu, v skicári leto hrá sa s telami. Ako krásne sa dajú vyjadriť predstavy a túžby! Navyše, futurizmus je síce umelecký smer, ale zároveň naznačuje aj budúcnosť. A azda aj nádej. A opäť, opakuje sa tu slovo skicár, avšak každá strofa je samostojná a zároveň akoby nadväzovali jedna na druhú. A preto ide o dve fazety jedného javu, žiadne opakovanie slov pre nedostatok slovnej zásoby. Priaznivcom vulgárnych kosoštvorcov autor nádherne nahrá ďalším avantgardným umeleckým smerom z počiatku 20. storočia – zakaždým slepo vleziem do kubizmu. A to už sme vo víre, hm, akcie. A zem sa sama hýbe pod nami. Rozpad reality do snového vyznenia. Takto sa to robí! Ako futurizmus, tak kubizmus sú tu vo vzájomnom vzťahu, preto sú aj v rýme. Jasné, jednu slabiku futurizmu dodáva predložka, ale inak je to funkčná asociácia. Nejde len o to, že z pamäte vyťažíme prvé slovo, ktoré sa rýmuje (dom-strom a pod.).
Aby som to zhrnul. Báseň je krásna, príjemne plynie, obrazovo i pocitovo je na vysokej úrovni a prehrešky voči forme sú suverénne a nepôsobia rušivo. A to by hádam aj stačilo.
P.S. Samozrejme, autor i čitatelia môžu vnímať báseň úplne inak.
