Erik Kriššák
John Mayall: Find a way to care
John Mayall je vekovitý deduško, ktorý odmieta odísť na dôchodok. Už síce nevydáva niekoľko albumov ročne, na druhej strane však ani nemení zostavy s frekvenciou protichodných vyjadrení vládneho politika.
O hudbe
Erik Kriššák
The complete history of the blues 1920-1962
Nájsť na trhu reprezentatívnu kompiláciu bluesovej muziky je väčší kumšt, než by sa zdalo. Tento rok tomu konečne môže byť inak.
Erik Kriššák
Bubnovanie, ktoré mi zmenilo život
Je to možno otrepané, ale pokiaľ sa v živote niekam túžime dostať, zväčša sa to nezaobíde bez ľudí, ktorí nás pozitívne zaujmú, ovplyvnia, prinútia v dobrom závidieť.
Erik Kriššák
Do tretice všetko naj - Lynyrd Skynyrd
Už dávno sa Lynyrdi nedostali tak blízko môjho bydliska, ako 1. 5. 2015, kedy zavítali do Plzne. Iste, tesne predtým boli vo Viedni, ale ísť do krajiny, kde nielen, že všetkému rozumiem, ale aj postretávam množstvo známych, tomu sa nedalo odolať.
Erik Kriššák
Persona Grata a Goblin vrátili do Bratislavy poriadnu muziku
Málokedy sa v Bratislave zjaví dajaká poriadna rocková legenda z dôb, kedy sa slovo progresívny podobalo na svoju definíciu vo výkladovom slovníku. Áno, reč je o 70. rokoch a pokiaľ mi pamäť ešte sem-tam slúži, v posledných rokoch ma potešili akurát Wishbone Ash, Carl Palmer Band, Cactus a ZZ Top (i keď to je hudba z iného súdku). Taliansky progresívny rock je v našich končinách prakticky neznámy (pár desiatok štatistických odchýlok nepočítam), takže informácia, že k nám 18.3.2015 zavíta Goblin, slávna kapela s väzbou na hororové soundtracky, ma odrovnala. A keď sa k tomu pridá predkapela Persona Grata, asi jediná naozaj fungujúca profesionálna artrocková skupina slovenskej súčasnosti, bolo jasné, že na koncerte chýbať nebudem. Bál som sa jediného – nebudem v menšine voči hráčom na pódiu?
Erik Kriššák
Gary Moore - velikán nielen ako sólista
Gary Moore. Jeden z najlepších gitaristov, ktorý bol aj patrične známy, odišiel z tohto sveta 6. februára 2011, čo už sú štyri roky. A mne sa zdá, akoby to bolo včera. Azda žiaden bluesový fanúšik nebude tvrdiť, že nepozná Still got the blues, azda žiaden gitarista nespochybní Garyho cit pre dlhočizné sóla plné nádherných melódií a hromady techniky, ktorá pôsobí až neprirodzene prirodzene. Jeho hru sme mohli zažiť naživo i na Slovensku, v roku 2010 zahral na prešovskom Dobrom festivale. Ako sa na správneho workoholika patrí, okrem koncertovania nahral mraky albumov, ja však aj tak najviac milujem jeho prínos v rámci kapiel, v ktorých nebol líder, ale skôr radový (i keď dominantný) člen. Preto by som rád venoval spomienku jeho kariére v 70. rokoch, kedy hral v Skid Row (absolútne najlepší psychedelický blues rock a vrchol jeho tvorby, hoci sa o tom týmto spôsobom vyjadruje málokto), Thin Lizzy, Colosseum II alebo hoci s vlastným The Gary Moore Bandom.
Erik Kriššák
Brainbox - zrockované tulipány
V rámci môjho spomienkového hudobného okienka by som rád pripomenul holandskú blues-hard rockovú kapelu Brainbox, ktorá dala svetu fenomenálneho gitaristu Jana Akkermana. Keby Vám to náhodou nič nevravelo, skúste si spomenúť na Vanessu Mae, ktorá pred časom žala úspechy s piesňou Hocus pocus formácie Focus, ktorá Akkermana katapultovala na svetové priečky uznania. Kým začnem, ešte by som rád varoval čitateľov, že ide o rockovú hudbu z konca 60. rokov, pokiaľ sa chystáte na festival Pohoda, nemusíte strácať čas s týmto vykopávkovým článkom.
Erik Kriššák
Jane – nemecká „Frau“ na rockovom tripe
Rozhodol som sa pravidelnejšie predstavovať zabudnuté rockové kapely zo 70. rokov, aby sme na ne aspoň občas zaspomínali. V záplave britskej i americkej rockovej vlny, ktorá spláchla šesťdesiate roky do odtokov siedmej dekády, sa dnešnému našincovi, priemernému poslucháčovi, pravdepodobne stratil taký maličký detail, že rocková hudba zažila svoj zlatý vek aj v mnohých ďalších krajinách sveta spoza železnej opony. Keď by som zostal v Európe, určite nemožno nespomenúť košatú holandskú scénu, taliansku artrockovú obrodu a najmä neskutočne objemnú nemeckú databázu. Tej sa síce občas pejoratívne nadáva, že krautrock, avšak núka takmer všetko, čo si zmyslíte, či už hard, art, džez, folk alebo progresívny a ďalšie „rocky“. Jasné, dnes sa spomínajú hlavne psychedelické nepočúvateľnosti typu Can, Faust, či Guru Guru, prípadne techno predchodcovia á la Kraftwerk, nič to však nemení na tom, že sa tu v tých časoch našlo aj dosť „znesiteľných“ rockových telies. Jednou zo skupín, ktorá sa vyžívala v poslucháčsky prívetivom meditovaní, bola Jane.
Erik Kriššák
Hľadá sa Janis Joplin alebo ako plašiť vrany
Štvrtého októbra 1970 ukončila svoju svetskú púť americká speváčka Janis Joplin, ktorá sa do histórie populárnej hudby zapísala tak, že ju ešte aj v dobe Superstar a hľadania rôznorodých "talentov" dostáva do úst detí, ktoré inak o blues, či Hippies ani nezavadia. Nemyslite si, bulvár fičal aj pred päťdesiatimi rokmi, nuž sa okamžite začalo špekulovať, kto bude tá vyvolená osoba, ktorá sa stane jej nástupkyňou. A voľba padla na Maggie Bell, škótsku speváčku skupiny Stone The Crows.
Erik Kriššák
Cactus – Americká legenda v Bratislave
A je to tu zasa. Ani vo sne by mi nenapadlo, že uvidím jednu z najlepších blues-hard rockových amerických kapiel v histórii v Bratislave. A stalo sa (včera, 24. 7. 2013). Carmine Appice, bubeník, ktorý zakladal hard rockový štýl hrania na tento nešetrný nástroj, sa vrátil s legendárnou kapelou Cactus, aby dokázal, že aj v šesťdesiatich šiestich rokoch má energie na rozdávanie. Pre tých, ktorým jeho meno nič nevraví, dodávam, že ho určite videli vo videoklipoch speváka Roda Stewarta ako napríklad Hot leg, s ktorým svojho času spolupracoval.
Erik Kriššák
Blackfoot – Južanský rock po indiánsky v Prahe
Toto je spomienka. Keď sa na dohľad zjavia velikáni z hudobnej minulosti, ktorých mám rád, netreba ma veľmi prehovárať, aby som si ich koncert nenechal ujsť. Obzvlášť, keď na akciu vyrazí southern rocková úderka v zložení brat, otec a ja. Blackfoot je legenda južanského rocku, od začiatku 70. rokov sa postupne prepracovala na špicu hard rockovej variácie na southern rock. A to až tak, že v 80. rokoch v jej zostave pôsobil Ken Hensley, klávesák, gitarista, spevák a autor väčšiny nesmrteľných skladieb Uriah Heep! Názov je odvodený od indiánskeho kmeňa Čiernonožcov, pretože indiánske korene mali hneď traja členovia skupiny, líder, gitarista a spevák Rickey Medlocke (a pôvodne bubeník Lynyrd Skynyrd), basák Greg T. Walker a bubeník Jackson Spires. Kto nepočul skladbu Good morning z albumu Marauder (1981), nevie, čo je to poriadny tvrdý rock. Je dobré, že som mal česť jej tvorbu spoznať. A čo je ešte lepšie, dňa 23.4.2011 hrali v Prahe...
Erik Kriššák
Rocková Bratislava - konečne!
Už je to nejaký čas, čo sa v éteri zjavovali sľuby o tom, že kniha o rockových skupinách v Bratislave uzrie svetlo sveta. Tento rok sa nemožné stalo skutkom, a tak si hudobný fanúšik konečne môže poťažkať veľkorozmernú a hrubú publikáciu, ktorá neponúka iba osvedčené a tisíckrát ospevované mená typu Prúdy, Collegium Musicum alebo Dežo Ursiny. Pravda, čakať takúto žiaducu literatúru od nejakého hudobného kritika by, vzhľadom na stav vysokoškolského vzdelávania v humanitných odboroch, bolo trúfalé, a preto ju museli spráskať Berka s Frešom, za čo im hneď v úvode ďakujem.
Erik Kriššák
Otrasné weby hudobných skupín
Nemôžem si pomôcť, encyklopedista vo mne sa búri, keď tak sledujem webové sídla domácich i zahraničných skupín a interpretov. Dajme bokom tradičné ignorovanie informačnej architektúry, nekonečné odporúčania W3C, výskumy očných reflexov a podobné márnomyseľné pokusy, ktoré sa snažia o to, aby sa z internetu stal distribútor hodnotných informačných balíčkov, z ktorého by sa na Vianoce tešilo pár zamestnancov zmieneného konzorcia, prípadne niekoľko vysokoškolských pedagógov, a tým to hasne. V akože vedomostnej, poznatkovej či akej spoločnosti by som očakával, že kapely budú mať snahu prezentovať o sebe čo najviac pravdivých informácií, keďže net je plný chýb.
Erik Kriššák
Zavýjajúci vlk, kaktus a zlo
Keď sa povie zlo, každému napadne niečo iné. Keď si odmyslím otázky morálky, je pre mňa anglický ekvivalent tohto slova spätý so skladbou Evil, ktorú, ako každý poriadny bluesový štandard, zložil Willie Dixon. A prvý raz ju v roku 1954 naspieval Howlin' Wolf. Nezaškodí si ju pripomenúť.
Erik Kriššák
Carl Palmer – classical rock v Bratislave
Keď na Slovensko zavíta legendárny bubeník, člen hádam všetkých rockových i širšie koncipovaných siení slávy prestížnych hudobných časopisov a spolkov, ktorý je navyše mojim najväčším vzorom a idolom v jednom, nie je prekvapením, že sa o tom človek z celoštátnych médií nedozvie ani slovo. Preto to naprávam a zaspomínam si na včerajší koncert Bandu fenomenálneho rockového bubeníka Carla Palmera v Múzeu obchodu.
Erik Kriššák
Ako chutí dánsky rock
Od konca 60. rokov do polovice 70. rokov minulého storočia sa rockovej hudbe podarilo nemožné, bola populárna. A to tak, že prenikla, hoci v obmedzenej miere, aj za železnú oponu. V neobmedzenej miere sa šírila vtedajším západným svetom na všetky svetové strany a zavítala aj do Dánska. Malá spomienka na Hurdy Gurdy, Beefeaters, Burnin’ Red Ivanhoe, Thors Hammer, Secret Oyster a ďalšie kapely azda nezaškodí. Dánsko je malá krajina, má približne rovnakú rozlohu ako Slovensko a prakticky zhodný počet obyvateľov. Aj preto je zaujímavé sledovať, koľko rockových skupín sa v tomto kráľovstve urodilo. Jednou z prvých nahrávok reagujúcich na šesťdesiatkovú vlnu popularizácie britskej hudobnej invázie bola platňa HiP od Steppeulvene (áno, znamená to Steppenwolf, ale ani náhodou sa nejedná o kanadských, k divokosti zrodených, hard rockerov). Svoju púť však začnem u Burnin’ Red Ivanhoe.
Erik Kriššák
SBS - antológia slovenského blues
Málokto z nehudobníkov i hudobníkov, ktorí sa nezúčastnili nahrávania, tuší, že na Slovensku sa už pred šestnástimi rokmi začala tvoriť hodnotná antológia slovenského blues pod záštitou Slovenskej bluesovej spoločnosti. V súčasnosti je na svete už šesť samplerov kapiel, ktoré v dobe vydania nemali komerčne vydaný album. Keďže dnes sa už prvé štyri diely zohnať nedajú, rád by som tento luxus doprial aj ostatným dvom, a teda celú sériu v krátkosti predstavil.
Erik Kriššák
Južanský rock obchádza Slovensko
Keď ste čítali nadpis, možno ste nadobudli dojem, že pôjde o tému, ktorá sa Slovenska dotýka. Nuž, nič nie je vzdialenejšie pravde. Sloveso v titulku je potrebné chápať doslovne. Dal som si tú námahu, keďže hrám v skupine, ktorá sa k tomuto štýlu hlási, a pokúsil som sa prebrodiť slovenské hudobné weby, aby som zistil, koľkože ďalších kapiel sa tu tomuto nesmierne populárnemu štýlu venuje. A pretože odpoveď Vás asi neprekvapí, doplnil som svoj článok o pár faktov o štýle, bez ktorého by boli americké filmy ešte chudobnejšie, než obvykle sú.
Erik Kriššák
Pätica rockových obskúrností
Moja vášeň pre rockovú hudbu prelomu rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych ma síce katapultovala do sfér, kedy sa o svojich hudobných miláčikoch môžem baviť prevažne s generáciou mojich rodičov, ale neľutujem. Berte tento malý exkurz po pozabudnutých hard rockových veličinách, podivných obskúrnych temno orientovaných imidžistoch a blues rockových gitarových velikánoch ako takú malú večernú spomienku na doby, keď ešte slovo rock znamenalo to, čo hlásalo.
Erik Kriššák
Molly Hatchet – 20.12.2011, Masters Of Rock Café, Zlín
Po Lynyrd Skynyrd a Blackfoot sa mi predvianočne splnil ďalší sen, vidieť aj tretích velikánov južanského rocku Molly Hatchet. Tak, ešte Allman Brothers Band, Outlaws a Black Oak Arkansas a mám po snoch. Ale o inom som chcel. Cesta na otočku z Bratislavy do Zlína v pracovnom týždni a s vidinou ranného nástupu do práce? To veru nemohlo odradiť najjužanskejšiu rodinu zo Slovenska, nuž sme sa ja, moja milovaná ženuška, brat a otec nasúkali po robote do auta a šlo sa.
