Erik Kriššák
Feldek vs. Andričík – Sonety (po tretie) – Anomálie
Počuli ste už o pätnásť- alebo dvanásťveršovom sonete?
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady

Počuli ste už o pätnásť- alebo dvanásťveršovom sonete?

Čo robiť v prípade, ak doslovný preklad nie je možný?

V slovenčine máme aktuálne dva preklady kompletných Shakespearových Sonetov. Aké sú?

Čitateľovi je v princípe jedno, čo tým chcel básnik povedať. Zaujíma ho iba, čo mu chce povedať báseň.

Nedávno som sem pridal niekoľko textov o stredovekých strofách. Úmyselne som sa vyhol islandským a keltským veršom.

Vezmem to behom po talianskych menej rozšírených strofických útvaroch. Rispet, tercína a ritornel sú vďačné strofy.

Ak by existovala nejaká kráľovská disciplína v strofách, bol by to isto sonet. Predpokladám, že o ňom počul každý z vás a netreba ho siahodlho opisovať.

Samozrejme, v hlbinách poetických oceánov sa skrýva množstvo strofických útvarov, niektoré nepomenované, iné natoľko voľné, až ich ťažko uchopiť.

Zosobnenie tragickej básne pre epikov i lyrikov, to je skrátka balada. No, skrátka. Ono je to často rezko zdĺhavá záležitosť.

V disciplíne šprint po strofách sa pomaly dostávam do finále, tak to vezmem letom-svetom. Už mi ostávajú len cca štyri časti, ak dobre rátam.

V poslednej dobe som sa slnil na plážach Talianska a hedonisticky ujedal plody z francúzskych sadov, a tak pre zmenu poďme kuknúť do Británie, kým nám nezavedie víza.

Dnes sa pozrieme na moju najobľúbenejšiu básnickú formu strofy, a síce rondel, resp. rondo. Do hry sa nám preto vracia piesňová forma, melodika a refrén.

Sestína je z tradičných lyrických foriem rozhodne jedna z najťažších. Niekde som čítal, že je to vrchol snaženia Parnansistov, forma, ktorá dokáže, či je básnik schopný... všetkého.

Ľúbostná lyrika má v sebe niečo, čo bude vždy aktuálne, nuž som sa rozhodol, že priblížim jednu z jej romantických polôh – albu.

Madrigal je voľnomyšlienkárska forma strofy, verše sa premávajú v pätici, šestici, a tak ďalej. Odporcov pút isto poteší, že verše môžu byť jambické, trochejské alebo hoci sylabické (stačí zhodný počet slabík).

Gazel je druh strofy, ktorá, aby som citoval jednu starú učebnicu s nehitovým názvom Teória literatúry pre stredné školy (1986), údajne v európskom básnictve zdomácnela kvôli svojej voľnej stavbe a ľubovoľnej veršovej dĺžke.

Načínam novú sériu textov o ustálených formách strof v rámci viazaného verša. Na úvod si dovolím historické okienko, tak buďte zhovievaví, ďakujem. Strofy, ktoré tu iba spomeniem, následne opíšem v samostatných textíkoch.

To, že existujú rôzne formálne upnuté strofické útvary, sme si už dostatočne ukázali. Tým však ich potenciál nekončí. Bez ohľadu na to, či píšete viazaným alebo voľným veršom, vaše slová zaberajú určitý priestor.

Som tu s ďalšou malou úvahou, tentoraz sa pozriem na zúbky avantgarde. Oproti viazanému veršu ide o mladšiu záležitosť, z globálneho pohľadu je to jedno.

Každý poeta, čo má ambíciu stať sa pokračovateľom antickej veľkosti, prípadne má latinský syndróm učenectva, sa s desivou nočnou mórou už stretol.