Slovenská wikipédia síce obsahuje náznak definície, ale až česká vykváka všetko podstatné, nuž si to zhrňme:
Ak do počiatočných slov básne vložíte dajaký pravidelný zhluk písmen, slabík a pod., ktoré dovedna dávajú zmysel, ani sa nenazdáte a máte tu akrostych (či akrostychon, niečo ako „krajný verš“). Aj najväčší odporca gréckych pôžičiek musí uznať, že Gréci nám toho dali naozaj veľa a ich základy vedy i umenia zákonite budia obdiv, dokonca u závistlivcov, ktorým zaslepuje výhľad vidina gréckych dôchodkov. Podľa toho, kam narvete dané skryté posolstvo, môžete ďalej využívať „stichy“ ako mezo-, tele- a, čo je úplná zverina, akroteleuton , kde sa skrytý význam nachádza nielen v počiatočných písmenách každého verša, ale aj v konečných písmenách (čítaných zdola nahor).
Len tak na okraj, naďabil som aj na akrostich, čoby didaktickú metódu na hodinách tvorivého písania, za čo patrí vďaka odpískanému projektu Infovek.
Každému je asi jasné, že táto slovná hra je pomerne rozšírená a jej vek nemožno určovať pomocou ľubovoľných knižných dejín 20. storočia. Uznávam, uhlíková metóda by asi bola zbytočná, nič to nemení na skutočnosti, že akrostich je obľúbený nielen v historických dielach, ale aj v novodobých avantgardných útvaroch, nakoľko umiestniť niekam pod seba písmená dajakého odkazu a rôzne ho obhádzať vizuálne trieštivými písmenkami, aby vznikla, čo ja viem, ilúzia vtáka, je lákavé:
Dookola Albatrosov
Okom Lovec
Ostro Osamelý
Krúži
Priznávam sa bez mučenia, patrím k tým, čo ich tento typ sebarealizácie za srdce (prípadne iné orgány) priveľmi nechytil. Pamätám si azda jedinú výnimku, aj to bola predovšetkým osobná pocta, než snaha o veľké umenie, viď Skrytý význam.
Niekedy mám dojem, že si túto šifrovaciu fintu vyskúšal azda každý gramotný jedinec. Avšak, pokiaľ ste tak ešte neučinili, pokojne si dajaký akrostich sprobujte, vo svojej podstate je to zábava. A dá sa aplikovať aj v esemeskách.
