Pre svoju demonštráciu som si vybral posledné štvorveršie zo slávnej básne Zdochlina. Výhodou mechanizmu duševného vlastníctva je to, že je možné kompletné dielo vyhľadať na internete, ja som využil nasledujúci zdroj:
Fleursdumal.org. Charles Baudelaire’s Flowers of Evil [online]. New York : fleursdumal.org, 2009. [Cit. 2009-06-08]. Dostupné na internete: link.
Obsahuje francúzsky originál a anglické preklady.
V origináli to znie takto:
Une Charogne
Alors, ô ma beauté! dites à la vermine
Qui vous mangera de baisers,
Que j'ai gardé la forme et l'essence divine
De mes amours décomposés!
Po francúzsky neviem prakticky ani ceknúť, takže asi chápete, prečo som tak fixovaný na preklady. Tie anglické, ktorým rozumiem, hýria rôznorodosťou, ak Vás zaujímajú, link je Une Charogne.
Budem sa venovať prekladom z nám bližšieho jazyka, presnejšie z českého.
V knihe Květy zla (Baudelaire, Charles. Květy zla. Praha, Mladá fronta, 1997. 152 s. Květy poezie, sv. 202. ISBN 80-204-0619-0) sa nachádzajú preklady od Vladimíra Holana a Františka Hrubína, sú však obsiahnuté aj v diele Hořké propasti (Baudelaire, Charles. Hořké propasti. Praha : Paseka, 2001. 156 s. ISBN 80-7185-437-9), z ktorého citujem všetky príklady.
A na úvod dám ukážku od Vítězslava Nezvala:
Mrcha
A potom řeknete, má sladká krásko krásek,
těm červům, již vás přepadli,
že zachoval jsem si tvar bývalých svých lásek,
i když se zcela rozpadli.
Rovnaký názov zvolil aj Jaroslav Vrchlický, hoci verše sú trošku iné:
Však potom, kráso má! rci klidně v červů svár,
již polibky tě zkruší,
že božskou podstatu i mrtvé lásky tvar
v své zachoval jsem duši!
Do tretice Mrcha, Vladimír Holan a jeho interpretácia:
Nuže, ó krásko má! řekněte potom hmyzu,
Jenž sežere vás v polibcích,
Že zachoval jsem tvar i božskou tresť, tu mízu
Všech rozložených lásek svých!
Oproti tomu, František Hrubín prichádza s iným názvom aj (neprekvapivo) rýmami:
Zdechlina
Pak rcete, kráso má, těm červům, kteří v šeru
polibky žrát vás budou dál,
že božskou podstatu i tvar svých lásek věru,
ač dávno tlí, jsem uchoval!
Ivan Slavík variuje Zdechlinu po svojom:
Zdechlina
Ó kráso má, pak řekněte, až políbiti
Hmyz žravý přijde tváří nach,
Že jáj sem uchoval i tvar i božské bytí
Svých lásek rozložených v prach.
Môj favorit vo výrazoch, Svatopluk Kadlec, pridal nový názov a hlavne kúsadlá, a to žeriem:
Mršina
To, krásko, rcete však těm červům, kteří, hluší,
vás budou líbat kusadly,
že tvar a podstatu svých lásek chovám v duši,
i když se bědně rozpadly.
Chcel som pôvodne použiť aj slovenskú ukážku, avšak v jedinom preklade, ktorý vlastním (Baudelaire, Charles. Z Kvetov zla. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1997. 179 s. Preložil Ján Švantner. ISBN 80-220-0790-0), sa zmienená báseň nenachádza a ja som lenivý prepisovať inú.
V čom je pointa tejto ničnehovoriacej analýzy?
Jednoducho v tom, že mám rád rôznorodosť prekladov, a preto mám v knižnici viaceré preklady toho istého. Z ukážok vyplýva, že to zato stojí.
