SCÉNA
S rozvojom džezu a blues vo svete sa niet čo čudovať, že sa tieto štýly udomácnili aj v menšom, ale o to malebnejšom mestečku na Dunaji, v Bratislave. Samozrejme, po 2. svetovej vojne sa vtedajšie Československo dostalo za komunistickú železnú oponu, a tak sa len sotva dalo hovoriť o nekontrolovateľnej rozpínavosti, niečo sem však predsa len vniklo. V roku 1961 vznikol v súčasnom hlavnom meste Slovenska Traditional Club a tam sa prvý raz ozvalo aj nefalšované blues. V 60. rokoch vznikli aj nejaké beatové skupiny, pričom v rámci politického odmäku došlo aj na koncerty zahraničných hviezd (napr. Manfred Mann, Trinity alebo v 80. rokoch aj John Mayall). Významnú rolu vo formovaní bratislavského hudobného podsvetia zohrával na začiatku 70. rokov V-klub, kde sa hralo aj blues. Trvalo to však len krátko, normalizácia utlmila všetky bluesové aktivity až do konca 70. rokov. V 80. rokoch sa podaril menší zázrak, keď sa v Bratislave začali organizovať až dva festivaly s označením bluesové. Čo sa týka skupín, je obdivuhodné, že tu vôbec nejaké vznikli a dokázali dlhodobejšie vydržať, pretože komunisti v tej dobe vymýšľali celý rad pozorností, ktoré im znechucovali život. Povinné boli takzvané prehrávky pred komisiou, ktorá posudzovala mieru vhodnosti repertoáru, v rámci procedúr sa schvaľovali názvy, texty piesní a okrem amatérskych demo nahrávok prakticky neexistovala šanca nahrať oficiálnu dlhohrajúcu dosku z visačkou blues. O takých detailoch ako bolo vnímanie dlhých vlasov spoločenskými normotvorcami ani nehovoriac. Však to tak na oficiálnej scéne podľa toho aj vyzeralo. Ako sa napríklad vyjadril gitarista Kroko: „Ak chcem počuť dobrú domácu hudbu, zahrám si sám.“ Koncerty v Bratislave sa obmedzovali na občasné hranie v kulturákoch a príležitostne aj na nejakých festivaloch. Posledným významným miestom, kde hralo blues prím, bol bluesový klub na Kominárskej ulici, ktorý založili členovia skupiny Hartus v roku 1987. Na jeho pódiu sa vystriedali viaceré československé aj zahraničné bluesové skupiny a jeho popularita bola taká, že o ňom napokon televízia natočila aj dokument. Revolúcia bola za dverami.
SKUPINY
Keď sa to tak vezme, v Bratislave fungovalo mizivé percento čistých bluesových skupín. Väčšina existujúcich zoskupení, ktoré pripadajú do úvahy, hrala skôr hard rock alebo blues rock v rôznych variáciách. Miestnu scénu tvorili prevažne osobnosti pochádzajúce z rôznych kútov Slovenska, ktoré tu buď študovali, vojenčili alebo mali iné dôvody na pobyt v meste na Dunaji.
Rodákov z Bratislavy jednoznačne reprezentoval výnimočný gitarista Peter „Kroko“ Vasil. Prvú skupinu, Bluesvar, založil v roku 1984, ale podstatu jeho kariéry pred revolúciou predstavovalo zoskupenie Krokoband (fungovalo do roku 1998). Výrazná inšpirácia Pageom a skupinou Led Zeppelin jasne naznačovala, že blues sa v jeho tvorbe nedalo nepočuť. Skupina Krokoband vystupovala v bratislavských halách (PKO, Pasienky) a aj na festivaloch. Druhým bratislavským zoskupením bola južanským boogie nasiaknutá skupina Hartus. Založili ju v roku 1985 basák Peter Žalman a gitarista Miki Kadlečík. V pôvodnej zostave boli ešte saxofonista Palo Doležal a známy bubeník Ďuro Černý. Členovia bratislavskej ZZ Top, ako ich občas prezývali, mali aj historickú zásluhu na založení prvého bluesového klubu v Bratislave na Kominárskej ulici.
Absolútnym klasikom bratislavskej blues rockovej scény bol aj spevák a gitarista Jozef Barina (narodený v Považskej Bystrici). Ten v Bratislave pôsobil už koncom 50. rokov v skupine Kométa a v 60. rokoch v The Players. V roku 1967 založil For Meditation, z ktorej sa zakrátko stala The Meditation Four. Unikátne na nej bolo to, že hrala blues rockové skladby v slovenčine. Po útlme na prelome 70. rokov spolupracoval s rôznymi umelcami, napríklad s Fermátou, na konci dekády založil skupinu B-Profil (alias Blues Profil), v ktorej pôsobili aj basista Peter Kuzma a bubeník Zoltán Vincze. Jej posledné vystúpenie sa uskutočnilo v roku 1981 na festivale Blues na Dunaji a na hudobnú scénu sa Barina vrátil až v roku 1987. V skupine Rockforte s ním spolupracovali aj také osobnosti, ako napr. Erich „Boboš“ Prochádzka a Peter „Kroko“ Vasil. Aj známy džezový spevák Peter Lipa (rodák z Prešova) sa zapísal do dejín bratislavského blues. V roku 1967 hral v bratislavskej formácii Blues Five. V 70. rokoch už svoju pozornosť zameral viac na džez. Za „otca“ slovenského blues je považovaný spevák a gitarista Ján Litecký-Šveda (narodený v Prešove). A bol to práve on, kto už v roku 1970 koncertoval v Bratislave, aby tu následne strávil majoritnú časť svojej kariéry. V 70. rokoch vystupoval v slávnom Véčku (V-klub) a v 80. rokoch sa ako interpret objavoval na festivale Blues na Dunaji. Aj keď jeho chvíle prišli až po revolúcii (skupina Víťazný Traktor, založenie Slovenskej bluesovej spoločnosti atď.), predstavuje jedinečnú osobnosť a lepšieho propagátora čierneho blues Slovensko (Bratislavu nevynímajúc) nemalo a nemá. Ďalšou osobnosťou pôsobiacou aj v Bratislave bol rodák z Košíc, spevák a gitarista Juraj Turtev. Ten študoval v Bratislave na gymnáziu a aj na vysokej škole, takže jeho hudobné aktivity mali základňu na Západnom Slovensku. Najprv nezáväzne hrával s harmonikárom Erichom „Bobošom“ Prochádzkom, až napokon v roku 1985 spolu založili skupinu Bluesweiser. S ňou fungovali na všetkých významných bratislavských podujatiach.
Samostatnú zmienku si zaslúžia ženy. Bratislavská rodáčka Andrea Peeters-Karovičová sa ako hudobný samouk venovala slide hre na akustickú gitaru a spevu, pričom jej štýl mal za vzory také veličiny ako Robert Johnson alebo Fred McDowell. V roku 1988 vystúpila na festivale Blues na Dunaji a patrila aj k účinkujúcim v klube na Kominárskej. Druhá rodená Bratislavčanka, speváčka Zuzana Suchánková, sa tiež čiastočne zapísala do povedomia bluesovej scény. Venovala sa primárne soulu, ale v roku 1988 vyprodukovala prvú vlastnú kompozíciu s veľavravným názvom Prvé blues.
Festivaly
Bratislava dokázala v 80. rokoch uživiť dva prevažne bluesové festivaly. Prvým bol Blues na Dunaji, ktorý prežil osem rokov (1980 až 1988), konal sa každý rok na jeseň v bratislavskej hale PKO (okrem posledného ročníka, ktorý sa konal v Dome odborov) a organizoval ho Ladislav Snopko. Počas jeho trvania na ňom vystúpilo viacero slovenských, českých a aj zahraničných skupín, za všetky spomeniem ETC, Lipa-Andršt Blues Band, Jazz Trio – Stivín alebo protagonistov Vladimíra Mertu a Mariána Vargu. Zahraničie zastupovali predovšetkým krajiny východného bloku. Z Poľska to boli interpreti Stanislaw Stojka, Tomasz Szukalski, Tadeusz Nalepa a skupina Easy Rider. NDR zastupoval Stefan Diestelmann a došlo aj na západných protagonistov, či už to bola západonemecká skupina Hans Blues & Boogie alebo rakúska skupina Bluespump, či speváčka Dana Gillespie. Druhým festivalom bol Rhytm & Blues Festival Rača, ktorý vytrval päť ročníkov (1987-1991). Konal sa pod záštitou Kultúrneho leta Miestneho osvetového strediska Rača v amfiteátri v Knižkovej doline a do revolúcie na ňom vystúpili napríklad skupiny Hartus, Bluesweiser, Krokoband, Jozef Barina & Rocforte alebo Ján Litecký-Šveda.
ZÁVER
Koncom roka 1989 prišla známa nežná revolúcia, čo pre hudobné podhubie Bratislavy predstavovalo pozitívny impulz, ktorý napomohol výraznému vzostupu bluesovej hudby. Vznikli ďalšie festivaly, konečne aj oficiálne nahrávky a desiatky nových bluesových skupín. Ale to je už iný príbeh. Na záver je možné odporučiť dve publikácie, ktoré sa tejto téme venujú síce nesystematicky, ale pomerne vyčerpávajúco. Prvá publikácia je Blues na Slovensku od Jána Liteckého-Švedu a kol. z roku 2003 (ISBN 80-88884-49-7, resp. anglické rozšírené vydanie z roku 2005 – ISBN 80-88884-66-7) a druhá je Bratislavský nárez – Amatérske rockové skupiny 80. rokov z roku 2009 (ISBN 978-80-969504-2-3).
