Aj u nás, za Železnou oponou ich hudba pomáhala prežiť mnohým občanom, ktorým komunistická idea socializmu za ostnatým drôtom neprišla práve zmysluplná.
Môj nebohý otec by isto uvítal možnosť vydať sa do Veľkej Británie a zažiť na vlastnej koži kontakt s rockovou hudbou, ktorá sa od polovice 60. rokov až po druhú polovicu 70. rokov dostala do popredia populárnej hudby. Žiaľ, o túto možnosť bola jeho generácia ukrátená a dnes je už nenávratne stratená. Každopádne, plakať nad rozliatym mliekom je výsadou našich politikov, nuž poďme hľadať pozitíva!
Od 90. rokov sa na nás (našťastie) valí veľká reedičná vlna hudby z menovaného obdobia. Množstvo skupín a ich platní sa dočkalo svojho debutu na CD, prípadne iných nosičoch. Táto éra pomaly vyprcháva, poslednú dekádu sa už väčšinou iba recykluje už vydané a je jasné, že množstvo muziky už nikdy nikto počuť nebude. Ani streamovacie služby a ani pirátsky internet neponúkajú všetko. To je však prirodzená vlastnosť bytia, neostáva nám iné, iba zachytiť čo najviac, čo sa dá. Osobne to nazývam archeológiou, vykopávaním artefaktov. Na Slovensku žiadna encyklopédia rockovej hudby zameraná na 60. a 70. roky nikdy nevyjde (mimo komerčných kúskov, ktoré nevybočujú z populárnych mien), a tak sa o nej dočítate najmä na špecifických hudobných portáloch typu Rockboard alebo Rockovica. Mnohé staršie stránky postupne zanikli, písanie o hudbe si vyžaduje isté úsilie a všetci vieme, že úsilie a slovenský naturel nie sú synonymá.
Rozhodol som sa preto urobiť si fiktívny výlet do Británie v roku 1969, kde v miestnych puboch a halách vyhrávali tisíce nadšených hudobníkov tvoriacich dejiny. Vybral som pár desiatok menej známych formácií, ktoré v danom roku vydali album a dnes už o nich (až na výnimky) nikto nechyruje.
Začnime v hlavnom meste. V Londýne a okolí mohol človek naďabiť na hocičo, napríklad psychedelickú partiu Arcadium, po ktorej ostal jediný album Breathe Awhile. Konkurovali im folkom oháknutí chalani z Audience. Tí vydali štyri albumy, v roku 1969 im vyšiel eponymný debut. V Londýne pôsobila aj bluesová formácia Aynsley Dunbar Retaliation. V roku 1969 vydala hneď dva vynikajúce albumy, Aynsley Dunbar Retaliation a To Mum From Aynsley And The Boys. Ďalšou psychedelickou kapelou bola Blossom Toes. Jej druhý album If Only For A Moment je monumentom, o akých by sa malo učiť na školách. Rovnako bluesová kapela Groundhogs vrhla na svetlo sveta albumy Scratching The Surface a Blues Obituary. Ten druhý nemá v dejinách obdobu. Podobne je na tom album Liberation od skupiny Jasper. Fúzia blues a psychedélie nikdy neznela lepšie! K blues sa hlásila aj kultová skupina Killing Floor. Eponymný debut treba počuť. Kapela Juicy Lucy bola svojho času slávna, ale kto si ju dnes pamätá? A tak sem môžem pokojne zaradiť aj jej eponymný debut.
A v oblasti Veľkého Londýna ešte ostaneme. „Doorsovská“ skupina Sam Apple Pie vydala rovnomenný album, kto si naň dnes spomenie? Alebo na psychedelického perkusionistu Sama Gopala z Malajzie? A predsa na jeho albume Escalator hrala legenda. Ian Willis alias Ian Lemmy Kilmister! Aj classical rock mal v tých časoch zelenú. Kapela Rare Bird hrala bez gitaristu, a predsa bola tvrdá až až. K progresívnemu rocku inklinovala aj formácia Junior’s Eyes. Najmenší bigband na svete vytvorilo duo Hardin & York. Debutový album Tomorrow Today si vo svojom poslucháčskom rebríčku radím vysoko. K tvrdému jazz rocku s dôrazom na rock inklinovala zasa kapela Jody Grind, však si vypočujte album One Step On. Pete Brown sa preslávil spoluprácou na textoch kapely Cream, ale bol aj spevák a nahrával zaujímavú nekomerčnú hudbu. Jazzom ovplyvnený rockový album A Meal You Can Shake Hands With In The Dark formácie Pete Brown And His Battered Ornaments je úžasný. A album Sea Shanties od High Tide nemá nasledovníka. Tvrdý rock, v ktorom brutálne husle prehlučia revúcu gitaru, iný takýto jav v rocku nepoznám...
V neďalekom Saint Albans sa klávesák Rod Argent rozhodol sformovať skupinu Argent a rovnomenný album bol iba prvým v rade, jeho skladbu God Gave Rock’n’roll To You neskôr preslávili maskovaní Kiss.
V Bristole sa na pole progresívneho rocku vydala skupina East Of Eden. Album Mercator Projected pridáva ku klasickým hard-, blues-, jazz- a psychedelickým rockom aj world music. Žeby šlo o prístavný vplyv?
V Staffordshire v meste Tamworth vznikla aj jedinečná skupina Bakerloo mixujúca jazz, blues a psychedéliu v neopakovateľnom pomere. Hral v nej gitarista Clem Clempson, ktorý sa v 70. rokoch stal celkom slávny, keďže pôsobil v skupinách Colosseum a Humble Pie.
Na juhu, v Surrey, vznikla jazzrocková formácia Circus, v ktorej hral saxofonista Mel Collins. Ten sa v 70. rokoch preslávil so skupinami King Crimson i Camel. A takisto sa tu zrodila jedna z najlepších classical rockových kapiel Renaissance. V Kente miesili folk i rock borci z Fat Mattress, v zostave hral aj Noel Redding od Hendrixa. V Západnom Sussexe sa progresívne bluesovalo vďaka kapele Steamhammer, ktorá minulý rok dokonca opäť vydala štúdiový album! V roku 1969 však vytvorila ako debutový Steamhammer, tak parádny progresívny rockový album MK II.
Vo Walese na vlne psychedelického a progresívneho rocku surfovala skupina Eyes Of Blue, v roku 1969 vyšiel jej druhý album In Fields Of Ardath.
Na severe, v Yorkshire, sa zjavila jazzrocková skupina Igginbottom. Album Igginbottom's Wrench je úplne neznámy, o to kvalitnejší. Napokon, debutoval na ňom gitarista Allan Holdsworth, dnes jeden z najrýchlejších a najtechnickejších jazzových gitaristov na svete. V Middlesbrough hral blues gitarista Mick Moody (Whitesnake) so skupinou Tramline. Navyše, v Lancashire brali vážne odkaz Cream, skupina Little Free Rock je toho dôkazom.
V škótskom Edinburgu vznikla jedna z najdivokejších hardrockových skupín vôbec – Writing On The Wall. Jej album The Power Of The Picts už v názve vystihol muziku priam prorocky. Konkurovala mu skupina Human Beast s albumom Volume One. V Glasgowe sa sformovala bluesová skupina Stone The Crows, jej speváčka Maggie Bell v podstate prevzala štafetu po Janis Joplin. Odkaz Cream (už zasa!) doslova naplnila kapela N.S.U. na albume Turn On, Turn Me Down.
Aby toho nebolo priveľa, končím. Verím, že ste si pri čítaní uvedomili to množstvo rockovej hudby, ktorú je možné objavovať aj dnes, keď internet ponúka široké možnosti vyhľadávania i obsahu. A verte mi, toto je len malá ochutnávka. A iba z jednej kultúrne vyspelej krajiny. A že ich bolo. Ďakujem za pozornosť a azda som vás na dnešnej prechádzke inšpiroval. Tak zasa nabudúce.
