Po dvadsiatich štyroch rokoch vyšla v slovenčine opäť poézia od Charlesa Baudelaira. Do parády si ju vzal Ľubomír Feldek a veľkoformátové dielo od vydavateľstva Perfekt sa volá Tej, čo prešla popri mne. Preklad od Jána Švantnera z 90. rokov je mi bližší, lebo mi lemoval dospievanie, ale Ľubomír Feldek a Anna Lara si neviedli zle. Naopak.

Uvediem príklad:
Švantner:
Ó, knieža exilu, tebe sa krivda činí,
ty, čo vždy mocnejší dvíhaš sa z prahlbiny
Feldek:
Ty, knieža vyhnancov a obeť krívd, čo vždy
silnejší vynáraš sa z každej porážky
Fakt je, že je to predovšetkým výtvarná kniha. Celostranové i dvojstranové ilustrácie Kataríny Vavrovej dominujú, a tak je tu básní menej ako od Švantnera (a nie celkom sa prekrývajú, čo je dobre). Ale je tu aj krátky vhľad do poviedky Fanfarlo a do básní v próze. Plusom je dvojjazyčnosť, každá báseň má pri sebe aj svoj francúzsky predobraz.
Nech je ako chce, po dlhých rokoch tu máme Baudelaira v slovenčine, neváhajte! Zasa dlho nebude. A vydanie kompletných Kvetov zla (po vzore českých vydaní) by bol zázrak. Možno raz...
A ešte by sme si mohli vziať príklad od Čechov, ktorí do zbierok poézie vždy zaradia relevantnú štúdiu o autorovi alebo o prekladoch. My tu máme doslov od Feldeka o Feldekovi...
V Čechách pre zmenu vyšiel francúzsky komiks Slečna Baudelairová. Vydalo ho Argo, ktoré má na umeleckejšie komiksy ňuch a hoci väčšinovo ma neoslovujú, tento kúsok som si nemohol nechať ujsť. Autor Yslaire (pseudonym, vlastným menom Bernard Hislaire) je Belgičan a je to taký borec, že je od roku 2017 predsedom francúzskej komiksovej Akadémie Victora Rossela.

Samotná kniha je úžasne nakreslená, ale po chvíľke som ľutoval, že autor nezveril scenár niekomu schopnejšiemu. Pozeráme sa na Baudelaira očami Jeanne Duval, tajomnej ženy, múzy, milenky, o ktorej toho v realite veľa nevieme. V podstate píše list básnikovej matke po smrti jej syna. Musím s ľútosťou konštatovať, že čitateľsky je to toporné a nudné. V diele bujnie klasický neduh životopisných príbehov v komiksoch – veľa popisného textu okolo, žiadna dynamika, škoda. Baudelaire ma ako básnika ovplyvnil veľmi, na toto dielo som bol zvedavý, ale po jeho prečítaní vo mne ostal veľmi rozpačitý pocit. Rozhodne je to komiks, ktorý si pozrite, názory sa rôznia, ktovie, možno sa tou hromadou textu nenecháte odradiť a vizuálne sú to orgie (niekedy aj sexuálne).
A to je na dnes všetko.