Briti si ho pamätajú najmä kvôli tomu, že bol významný prekladateľ portugalskej literatúry. Jeho básne sú plné folklórnych motívov, dnes by sme povedali, že bol tvorca fantasy. Narodil sa v Portugalsku, otec bol Ír. Časť života strávil ako sused Wordswortha (bol krstným otcom mladšej z dvoj jeho dcér) a po smrti jeho ženy si vzal jeho dcéru Dorothy Wordsworthovú. Preložil som báseň The Birch of Silver How:
Breza zo Silver-How | The Birch of Silver-How |
|---|---|
Nemám pochýb, víly sa tu berú, Žijú tamto na čarovnom mieste, Oberin a jeho rasa, veru, Dávno jej už odzvonilo, vedzte: V mohylách, tam v lesných zrázoch strašia v skalách na Silver-How!
Ak sa ponad lesy vyštveráte, vílí kostolík tam stojí, aha! Veľkej vode, silným vetrom napriek, pekná breza sa tam hore vzmáha: Kmeň sťa pilier, vrúcne vetvy vílej brezy zo Silver-How.
Vrchy v nočnej búrke striasajú sa, krúži pri Grasmerskom jazere i nadol derie povrch skál a húšťav k bystrinám a jarkom rozvodneným. Ráno ráno mrkne k zrázom,
Červienka tam zvykla spievať z výšky zrána na konároch. Avšak krúži vratko teraz, spevy musí odniesť za roh: Rozkvitnutým stromom hradiť, Taký obchod básnik radí.
Pošlo Slnko a keď ráno znova vyšlo, na Silver-How hľadí v žiari. Červienka tam môže zatrilkovať presne tak ako vždy, na konári: A hľa! Strom, čo ležal v spáde, v tvári dňa sa týči stade.
Nedotknutý ľudskou rukou rástol a zas stojí tuto. Na čarovnej hore!
Múdry skeptik márne pochybuje, Veď svätyňa divá, vília tu je. Kňažná, svoje kúzlo povedz. Z viery k elfom silu dostaň, padlým v núdzi pomôž povstať. Potajme a dobre! | I’ll doubt no more that Fairies dwell At least in one enchanted place, Though wisdom long since rang the knell Of Oberon and all his race: They haunt Kehlbarrow’s woody brow, Amid the rocks of Silver-How!
And if you climb beyond the wood You find a Fairy chapel see; And there, in spite of wind and flood, Beside it find a goodly tree: Of upright stem and flexile bough, The Fairy-tree of Silver-How.
A night of tempest shook the hills That circle Grasmere’s lovely lake; To torrents swoln, the flashing rills Went chafing down o’er stone and brake: When morning peep’d o’er Fairfield’s brow Low lay the birch of Silver-How!
The red-breast that was wont to sing His matins on its topmost spray, Now wheel’d aloof his fickle wing To chaunt elsewhere his roundelay: To thriving trees his court he paid So well he knew the poet’s trade.
The Sun went down, but when again He rose and look’d on Silver-How, The red-breast trill’d his morning strain Upon his old accustom’d bough: For lo! The tree that prostrate lay, Erectly stood in face of day.
It rose, untouch’d by human hands. And now a living wonder stands On that enchanted Fell!
Wise sceptic, you deny in vain To wild Kehlbarrow’s fairy fane A priestess and a spell: Go profit by my elfin creed, And lift the fallen in their need As secretly and well! |
