Elizabeth Hands - O asociálnej rodine

O anglickej romantickej poetke Elizabeth Hands (1746—1815) veľa nevieme.

Písmo: A- | A+

Predpokladá sa, že pracovala ako slúžka blízko Coventry a vydala sa za kováča, s ktorým mala minimálne jednu dcéru. Poéziu publikovala pod pseudonymom Daphne, zaujala riaditeľa Rugby School Thomasa Jamesa, a tak jej škola vydala knihu The Death of Amnon: A Poem with an Appendix: Containing Pastorals, and Other Poetical Pieces (1789). Jej básne sú písané anapestickým tetrametrom (štyri stopy v tvare U U -, čo je v slovenčine prakticky nedosiahnuteľný rytmus, nakoľko dve neprízvučné slabiky na začiatku stopy sa v našej rodnej reči vyskytujú vzácnejšie ako Yetti v Himalájach, Kollár sa o ňu snažil v Slávy dcére, ale osobne si myslím, že mu to skĺzlo do daktylu) a často aj blankversom namiesto rýmovaného jambického pentametra. Takto spádovo veršovali viaceré poetky robotníckej triedy tej doby. Jej jemne satirická poézia uprednostňovala jednoduchú reč a tematicky sa dotýkala domáceho života. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Preložil som báseň O asociálnej rodine., prekvapivo aktuálnu sondu do života tradičnej rodiny.

On An Unsociable Family

O asociálnej rodine

O what a strange parcel of creatures are we,

Scarce ever to quarrel, or even agree;

We all are alone, though at home altogether,

Except to the fire constrained by the weather;

Then one says, ‘’Tis cold’, which we all of us know,

And with unanimity answer, ‘’Tis so’:

With shrugs and with shivers all look at the fire,

And shuffle ourselves and our chairs a bit nigher;

Then quickly, preceded by silence profound,

A yawn epidemical catches around:

Like social companions we never fall out,

Nor ever care what one another’s about;

To comfort each other is never our plan,

For to please ourselves, truly, is more than we can.

Och, čo sme to len za čudesnú tlupu tvorov,

nehádame sa, nešibrinkujeme zhodou;

hoci sme doma všetci spolu, sme aj sami,

len oheň v krbe počasím je zadúšaný;

„Zima je,“ ozve sa, sťa by sme nevedeli.

„Tak veru,“ jednohlasná odpoveď späť trieli,

s trasením do krbu sa svorne zahľadíme

a bližšie stoličky si prisunieme ihneď;

A rýchlo zem sa po hlbokom tichu zľahne,

epidémia zívania sa šíri ladne:

My spoločensky nikdy nevedieme spory,

nám nezáleží na tom, čo ten druhý robí;

Neplánujeme utešovať sa, byť milí,

byť k sebe dobrí je tiež nad tie naše sily.

 

Erik Kriššák

Erik Kriššák

Bloger 
  • Počet článkov:  731
  •  | 
  • Páči sa:  228x

Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaTextyBásnické grify v praxiPrózaPre detiSúkromnéO hudbeInéKomiksJazerní básnici a iné preklady

Prémioví blogeri

INESS

INESS

131 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

774 článkov
INEKO

INEKO

118 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
SkryťZatvoriť reklamu