Samu seba vnímala ako Welšanku. Narodila sa v Liverpoole, ale detstvo strávila na severe Walesu. Jej rodné priezvisko bolo Browne. V roku 1812 sa vydala za kapitána Alfreda Hemansa. Vydala viacero zbierok, ktoré boli nesmierne populárne medzi ženami doma i vo svete. Bola idolom ženských poetiek nielen doma (Caroline Norton, Letitia Elizabeth Landon, Lydia Sigourney, Frances Harper), ale i vo Francúzsku (Amable Tastu) a v Nemecku (Annette von Droste-Hülshoff).
Zomrela v Dubline na edém, mala štyridsaťjeden rokov. Preložil som báseň viažucu sa ku jazernej oblasti.
Spomienka na Grasmere | A Remembrance of Grasmere |
|---|---|
Ó, údolie a pleso, v lôžku z veľhôr, Tíško sa smeješ kdesi v hlbočinách! Často sa vracia tvoja ľúbosť s nehou, Tieňavy môjho spánku nežne vyfarbí a To elyzejské svetlo: – vo výšinách Tie tvoje brehy v mäkkom lesku dáko Duchovné kraje brázdia v zlatých mrakoch, Ostrovy požehnaných: – scénu dvíha z tamtých miest najsvätejšej harmónie Najmilší večer a jej svieža hviezda! Nik nesmie skrz bezbožný dotyk prevziať Pokojné kúzlo vzornej hudby, ó nie! Veď úsmev kraj zjarmiť si môže ľahko I dušu slzou, modlitbou a láskou! | O vale and lake, within your mountain-urn Smiling so tranquilly, and set so deep! Oft doth your dreamy loveliness return, Colouring the tender shadows of my sleep With light Elysian: - for the hues that steep Your shores in melting lustre seem to float On golden clouds form Spirit-lands remote, Isles of the blest; - and in our memory keep Their place with holiest harmonies: - Fair scene, Most lov’d evening and her dewy star! Oh! ne’er may man, with touch unhallow’d, jar The perfect music of the charm serene! Still, still unchanged, may one sweet region wear Smiles that subdue the soul of love, and tears, and prayer! |
