Jane - kým v Nemecku žala úspechy, svet ju maximálne zaradil do škatule „kópia Pink Floyd“a ostentatívne ňou (zväčša) pohŕdal. Pritom jej prejav bol založený na nekonečných súbojoch pomalých temp v kombinovaných sólových dialógoch gitary a klávesov. Pôvodnú zostavu tvorili Klaus Hess (gitara), Charly Maucher (basa), Werner Nadolny (klávesy), Peter Panka (bicie) a Bernd Pulst (spev). Zostavy sa následne striedali častejšie ako choroby u hypochondra, rukopis ostával. Prvý album Together sa zjavil v roku 1972 a hneď by som ho nazval najlepším. Nie je to len úžasnou atmosférou, ale aj tým, že Pulst bol jediným spevákom, ktorý v kapele vedel spievať, po jeho skone v roku 1973 si Čierneho Petra ťahali zvyšní hráči (vrátane bubeníka). Na rovinu, pre spev si kapelu pamätať nebudete.
Späť k albumu. Hoci obsahuje šesť skladieb, prakticky splývajú v jedno. Sú hypnotické, temné, clivé, slovom, podmanivé. Jeden príklad za všetky, skladba Daytime:
Po vydaní prvého albumu Pulst zomrel, Maucher ťažko ochorel a skupina takmer zanikla. Avšak nahrávacia spoločnosť hodlala z úspechu vyžmýkať čo najviac, a tak sa v roku 1973 zjavil album Here we are. Basové party si podelili Hess s Wolfgangom Krantzom (nový gitarista) a spevu sa ujal Panka. Výsledok je pomerne chabý, ale album má aj dnes svojich zástancov. Za všetky mdlé skladby uvediem Dandelion:
Tretí album s príznačným názvom III z roku 1974 sa najviac priblížil gitarovému rocku bez klávesových plôch (Nadolny zdrhol), k spevu bol dotlačený Maucher a výsledok neznel vôbec zle, dokonca sa tu zjavila i rokenrolová „glamová“ vypaľovačka Baby, what you're doin':
V roku 1975 kapela pokračovala s albumom Lady, v zostave sa zjavili dvaja hráči zo zabudnutej formácie Dull Knife, a síce Gottfried Janko (klávesy, spev) a Martin Hesse (basa), nuž sa porúčali Krantz a Maucher. Dielo vrátilo nielen klávesy, ale i spev, Janko rázne hrmotal, hurá! Hneď úvodná skladba Waiting for the Sunshine je toho dôkazom:
Najpopulárnejším kúskom diskografie ostáva album Fire, water, earth & air z roku 1976, na ktorom sa vrátil klávesák Nadolny a je to počuť! Niekto tu počuje nástup už zmienených Pink Floydov, ale inak je to prakticky koncepčný „celoalbumový“ kúsok, nechýba dokonca pocta Boleru (od Ravela, ale to azda vie každý), čujte záverečnú časť diela s názvom Air/The end:
Koncertný dvojalbum At home z roku 1976 potvrdil, že kapela bola na vrchole, hoci klávesy obsluhoval ďalší pracant, Manfred Wieczorke (ex-Eloy, čo bola ďalšia významná nemecká kapela). A rozhodne nemožno opomenúť ani nasledujúci počin Between Heaven & Hell z roku 1977. Hneď prvá strana platne obsahuje titulnú kompozíciu, vybral som kratšiu (osemminútovú) bubácku skladbu Twilight:
A tak ďalej, táto malá pripomienka si nerobí nárok na diplomovku, kapela preukázateľne fungovala do konca roku 2012, hoci sa v priebehu času nazývala kadejako, Klaus Hess’ Mother Jane, Peter Panka’s Jane, Werner Nadolny’s Jane a zomreli aj Peter Panka a Gottfried Janko...
