Priznávam, nebudem objektívny, nakoľko kapela patrí k mojim srdcovkám. Originálnejšiu muziku aby človek pohľadal, až na Under Wraps dokážem s nadšením počúvať celú jej diskografiu. Naživo som ju videl už trikrát, najprv v Banskej Bystrici (17.6.1997), potom 23.5.2004 v Bratislave, no a včera v Trnave.
Ian Anderson ma začiatkom tohto roka prekvapil príjemným novým albumom The Zealot Gene. Neveril by som, že Jethro Tull ešte čosi vydajú, napokon, ostatný štúdiový album vyšiel pred cca devätnástimi rokmi a aj to bol vlastne taký netradičný počin, ako vidno už z názvu Christmas Album. Nič to! V areáli amfiteátra som sa najprv pokúsil kúpiť si tričko. Bola to fuška, okolo malého priestoru sa kopili záujemcovia a brigádnička nevedela, kde jej hlava stojí. Trvalo to, ale napokon som jeden kus získal.
Kapela začala presne o pol deviatej a prehrala zaujímavú zmesku starých i nových skladieb. Úvod patril šesťdesiatym rokom, pričom rozbeh bol ťažký. Najmä Anderson sa pri speve dosť trápi. Stále má jedinečnú farbu hlasu, nikto iný na svete takú nemá. Ale výšky nahrádzal naťahovaním krku do výšin a sem-tam mu so spevom vypomáhal gitarista. Publikum prvýkrát výraznejšie zajasalo pri klasike Living In The Past, zato voľby skladieb z albumov z 80. rokov a dokonca z albumu J-Tull Dot Com po ohlásení nesprevádzal prakticky žiaden potlesk. Nevadí! Kapela sa postupne rozohrala a najväčším prekvapením pre mňa bolo zaradenie skladby Dharma For One, čo je v podstate bubenícke sólo. Anderson oznámil, že ide o vec napísanú pre Clivea Bunkera a pochádza z dôb, kedy ešte bubeníci hrali voľnejšie ako teraz. Scott Hammond si s ňou poradil po svojom, krátke sólo nenudilo.
Veľmi dobre vyzneli novinky Mine Is The Mountain, The Zealot Gene i Mrs. Tibbets, vidno, že Anderson ich spieva v rámci svojich možností a netrápi sa ako pri starších hitoch. Druhú menovanú vtipne uviedol ako svoju najobľúbenejšiu skladbu, ktorá síce nie je o Trumpovi, ale mohla by byť... Po famóznej inštrumentálke Bourée od Bacha, ktorú frontman opísal ako „porno jazz“, si hudobníci išli na cca 20 minút oddýchnuť, aby mohla nasledovať jazda najväčšími hitmi.
Hitovku Old To Rock’n’Roll Too Young To Die poznala azda každá osoba na plnom amfiteátri, nuž zožala ovácie, hoci spev tu haproval asi najviac. Ďalšia geniálna renesančná klasika, Pastime With Good Company od kráľa Henricha VIII, patrila k vrcholom koncertu a veľmi oceňujem aj náročnú kompozíciu Songs From The Wood, ktorú hudobníci zvládli veľmi dobre. To už sa blížil záver. Prekvapivá inštrumentálna verzia klasiky Aqualung sa napokon dočkala aj svojej spievanej podoby, no a po krátkom vytlieskaní si muzikanti užili prídavok Locomotive Breath. A my sme si ho užívali s nimi. Záverečný dovetok The Dambusters March už publikum počúvalo postojačky. Muzika dohrala, Anderson predstavil hudobníkov, no a dodal, že sa teší zasa nabudúce.
Nedbám!
P.S. Stretol som pár známych, dokonca i niekoľko spoluhráčov, cesta do Bratislavy bola rýchla. Išlo o vydarený večer s výbornou muzikou, starci opäť predviedli, že majú viac energie ako nejedna súčasná rocková „hviezda“. Dokedy vydržia?
Skladby:
I.
For A Thousand Mothers (Stand Up, 1969)
Love Story (single, 1968)
Living In The Past (single, 1969)
Hunt By Numbers (J-Tull Dot Com, 1999)
Dharma For One (This Was, 1968)
Clasp (The Broadsword And The Beast, 1982)
Mine Is The Mountain (The Zealot Gene, 2022)
Black Sunday (A, 1980)
Bourée in E minor (Stand Up, 1969)
II.
Too Old To Rock’n’Roll Too Young To Die (Too Old To Rock’n’Roll Too Young To Die, 1976)
The Zealot Gene (The Zealot Gene, 2022)
Pastime With Good Company (Stormwatch bonus track, 1979)
Mrs. Tibbets (The Zealot Gene, 2022)
Songs From The Wood (Songs From The Wood, 1977)
Aqualung (Aqualung, 1971)
III.
Locomotive Breath (Aqualung, 1971)
The Dambusters March (Bursting Out, 1978)
Zostava:
Ian Anderson: spev, flauta
Florian Ophale: gitara, spev
David Goodier: basa, vokály
John O’Hara: klávesy, vokály
Scott Hammond: bicie
