Písala nielen poéziu, ale aj divadelné hry. Vydala básnické zbierky Poems: Wherein It Is Attempted to Describe Certain Views of Nature and of Rustic Manners (1790), Metrical Legends of Exalted Characters (1821), Dramatic Poetry (1836), a Fugitive Verses (1840). Baillie tiež editovala antológiu A Collection of Poems, Chiefly Manuscript, and from Living Authors (1823). Tesne pred smrťou jej vyšlo aj súborné dielo The Dramatic and Poetical Works of Joanna Baillie (1851).
Preložil som jej báseň s názvom Pieseň (Song).
Song | Pieseň |
What voice is this, thou evening gale! That mingles with thy rising wail; And, as it passes, sadly seems The faint return of youthful dreams?
Though now its strain is wild and drear, Blithe was it once as sky-lark’s cheer — Sweet as the night-bird’s sweetest song, — Dear as the lisp of infant’s tongue.
It was the voice, at whose sweet flow The heart did beat, and cheek did glow, And lip did smile, and eye did weep, And motioned love the measure keep.
Oft be thy sound, soft gale of even, Thus to my wistful fancy given; And, as I list the swelling strain, The dead shall seem to live again! | Čo je to za hlas, ty večerný vietor! Čo s tvojim nárekom sa zrazu splietol; a ako odznie, zdá sa, či sa súži ten chabý návrat mládežníckej túžby?
Hoci je jeho pnutie chmúrne byľku, rozmarný býval v škovránkovom trilku – sladký sťa nočných vtákov ladná pieseň – sťa keď sa bábätkovský džavot nesie.
V tom hlase a tiež v jeho milom toku to srdce tĺklo, líce vzbĺklo v oku a pery smiali sa a oči lkali, náznaky lásky mieru zachovali.
Tvoj zvuk nech často, vetrík podvečerný, túžobnej ilúzii nech je verný; a ako píšem v mocných veršoch slová, mŕtvi v nich naraz ožívajú znova! |
