John Wilson - dvakrát o jazere Wastwater

Jazero skryté medzi horami,

Búri sa popri tróne samoty,

No nekŕmi sa z jarkov riavami,

Povodne, vodopády pohltí:

Bez známky lesku les je skľúčený,

Aj lúče chmúrnym stráňam vyhnú sa,

Divý kraj hrôzou zlostne zladený,

A búrka horskú pýchu zadúša.

Ak si len slepec, ktorý mieni a

V dohadoch seba márne vyzdvihne,

Uctievaš pyšne myseľ génia,

Na prahu naturálnej svätyne

V búrke ti srdce strasie, no a ty

Hľaď nahor, aký si len krpatý.

There is a lake hid far among the hills,

That raves around the throne of solitude,

Not fed by gentle streams, or playful rills,

But headlong cataract and rushing flood:

There gleam no lovely hues of hanging wood,

No spot of sunshine lights her sullen side

For horror shaped the wild in wrathful mood,

And o’er the tempest heaved the mountain’s pride.

If thou art one, in dark presumption blind,

Who vainly deem’st no spirit like to thine,

That lofty genius deifies thy mind,

Fall prostrate here at Nature’s stormy shrine,

And, as the thunderous scene disturbs thy heart,

Lift thy changed eye, and own how low thou art.

Je toto pleso, búrok kolíska,

Kde ticho neutíši horský rev,

V strachu sa básnik k nemu natíska

Či v tranze sťa Boha ho uctiť vie?

Je toto pleso, čo v tme zavýja,

Zvlnené v búrke, mračný katarakt?

Zázračné, ó Príroda vládkyňa

Čo strachu radosť v čase vytvára;

Tu krása smie si chatu zbudovať!

Hľa! Dúha líha na usmiatu zem,

Do slávy odeté chce sa sprchovať

Slnko, sťa Boh sa v sláve rodí sem;

A pod ním leží pleso jemnučké

Jak spiace dieťa, nuž ho nebuďte!

Is this the lake, the cradle of the storms,

Where silence never tames the mountain-roar,

Where poets fear their self-created forms,

Or, sunk in trance severe, their God adore?

Is this the lake, for ever loud and dark

With wave and tempest, cataract and cloud?

Wondrous, O Nature! is thy sovereign power,

That gives to horror hours of peaceful mirth;

For here might beauty build her summer-bower!

Lo! where yon rainbow spans the smiling earth,

And, clothed in glory, through a silent shower

The mighty Sun comes forth, a godlike birth;

While, ‘neath his loving eye, the gentle Lake

Lies like a sleeping child too blest to wake!