Južanský rock (southern rock) je hudbou, ktorá sa výrazne etablovala v USA, konkrétne v štátoch bývalej Konfederácie. Jej vzostup nastal koncom 60. rokov 20. storočia, kedy sa so svojou bluesovou fúziou country, hard a aj džez rocku prihlásila skupina Allman Brothers Band. Položila základy zdvojených gitarových liniek a vyhrávok, z ktorej neskôr vznikol pojem gitarová armáda (južanské skupiny majú často aj troch, štyroch gitaristov, všetci sólujú a hrajú rôzne party). Na Allmanovcov nadviazali potom skutoční králi južanského rocku, skupina Lynyrd Skynyrd (jej hit Sweet home Alabama pozná hádam každý), ktorá sa stala trvalkou každého druhého filmu z Hollywoodu a to aj vďaka leteckému nešťastiu, ktoré načas ukončilo jej činnosť. Hymna Free bird, so záverečným gitarovým infernom, na ktoré neskôr nadviazali ďalšie skupiny, ako Blackfoot, Outlaws alebo Molly Hatchet, patrí k základným definujúcim momentom žánru.
A po týchto velikánoch v krátkosti vymenujem niekoľko južanských kapiel s príklonom k:
Allmanom (Grinderswitch, Great Southern, Wet Willie)
Lynyrdom (Rossington Collins Band, Black Oak Arkansas, Screamin’ Cheetah Wheelies, Chain Lightning, Doc Holliday, Hogjaw)
Country (Marshall Tucker Band, Charlie Daniels Band)
Fusion (Dixie Dregs)
Blues a boogie ( ZZ Top, Stillwater)
Hard rocku (Hydra, Point Blank)
Metalu (Pig Iron, Down, Pride&Glory, American Dog, Raging Slab)
Pop rocku (.38 Special)
Samotný južanský rock sa vysvetľuje dvomi spôsobmi. Ide o hudbu s prvkami country, hard a blues rocku, akési južanské boogie a tiež sa často do tejto škatuľky zaraďujú skupiny z južných štátov USA takpovediac geograficky (napríklad ZZ Top, čo je predsa len v počiatkoch skôr blues rock, než južarina, ale všade ich do štýlu zaraďujú, akoby sa nechumelilo).
Hudba je to prevažne melodická, skočná, skladby sú o pracantoch, drsných podmienkach navôkol, o chľaste a sexe a tak. Gitarové bitky dopĺňajú ženské zbory, ktoré zvýrazňujú melodickú príťažlivosť južanských skladieb. Zdá sa to byť banálne (a mnohí odporcovia sa južanským veciam posmievajú práve pre ich bluesovú a ľudovú podstatu).Napriek tomu sa tu vyskytujú prekvapivé muzikantské hody. Allman Brothers Band nemala problém hrať skladbu aj trištvrte hodinu, aby sa každý sólista vyblbol, južanská balada je zásadne minimálne osemminútový útvar, kde sa najprv pomaly spieva a potom rýchlo a dlho sóluje v povestných triolách, sextolách a podobných rozpoznateľných sólových manieroch.
Problematickým prvkom, hlavne v našich končinách, je imidž. Vlajka konfederácie, prihlásenie sa k južanským vojenským uniformám i znakom, to všetko vedie neznalého človeka a väčšinu príslušníkov polície k presvedčeniu, že ide o otrokárskych nacionalistov, ktorí sú určite zločincami. Nič nie je vzdialenejšie pravde. V Allman Brothers Band boli a sú černosi riadnymi členmi skupiny, Blackfoot bola v podstate indiánska kapela, nejaké rasistické blbiny v tom nachádzajú iba zúfalci, ktorí by si ich aj tak našli všade. A vlastenectvo na americký spôsob je Amíkom vlastné vo všetkých sférach, tak prečo nie tu.
Kým v českých končinách existovalo i existuje viacero skupín, ktoré sa k južanskému rocku otvorene hlásia (General Lee, Žlutý Pes, The Cell alebo Pumpa), konajú sa tu južanské festivaly (napr. Stetson and Bourbon), fanúšikovia si vytvárajú svoje organizácie i fankluby, dokonca tam väčšina amerických legiend v poslednej dobe koncertuje, na Slovensku tento fenomén končí u občasných jukeboxových skupín hrajúcich Sweet home Alabama, prípadne u tých, čo majú radi film Forrest Gump. Sem-tam sa nájde parta amatérov, čo si pre radosť zahrá hymnu všetkých južanov Free bird a to je všetko.
Po vyhľadávaní cez google, prezeraní rôznych hudobných serverov (napr. Bandzone.cz, rock.sk) a počúvaní kapiel na nich umiestnených musím s poľutovaním konštatovať, že sa mi podarilo naraziť na jedinú aktívnu poloprofesionálnu skupinu zo Slovenska (sklamalo aj okolie Žitného ostrova, známa to istota geografického vymedzenia), ktorá sa k južanskému rocku otvorene hlási, a síce Žalman Brothers Band. Peter Žalman sa už v 80. rokoch so skupinou Hartus pripojil k južanskej tradícii a zdá sa, že mu toto prvenstvo i jedinečnosť ostanú naveky. Pravda, „Žalmani“ sotva budú spievať o ťažkej práci, chove dobytka, oslave Texasu, či podobných perličkách, aspoň si však hrajú to svoje boogie o deťoch, rodine a jazde kamkoľvek.
No, dosť bolo osvety, na dnes hádam aj stačilo!
P.S. A ešte niečo, ak si nájdete južanský rock v slovenskej alebo českej Wikipédii, neverte tej jednej vete o definícii žánru ani ň.
