Báseň Kráča v kráse je veľmi populárna a zároveň kontroverzná. Hoci si niektorí kritici myslia, že je o trúchliacej čerstvej vdove, väčšina sa nazdáva, že báseň je o jeho nevlastnej sestre Auguste, s ktorou mal škandálny pomer.
Kráča v kráse | Walks in Beauty |
|---|---|
Kráča si v kráse ako sama noc Bezmračným nebom halí hviezdnu tmu; Z temnôt a z jasu klady, všakáno, Snúbia sa v nej, v jej očiach pobudnú: Tak mäkké, nežné svetlo nad báňou Upiera z nebies krikľavému dňu.
Len o tieň viac a o lúč menej len, Spola hneď ruší pôvab bezmenný, Čo veje cez havranie kadere Alebo nežne jej tvár osvetlí; Myšlienkam tíško nežne postelie tak čistý, drahý výraz šľachetný.
Na líčku, taktiež na jej obočí Tak nežný, tak tichý, no výstižne, Víťazný úsmev dýcha pre pocit, Za dňami, ktoré dobro ovinie, A mysli dostane sa pomoci Pre srdce, ktoré ľúbi nevinne! | She walks in beauty, like the night Of cloudless climes and starry skies; And all that’s best of dark and bright Meet in her aspect and her eyes: Thus mellow’d to that tender light Which heaven to gaudy day denies.
One shade the more, one ray the less, Had half impaired the nameless grace Which waves in every raven tress, Or softly lightens o’er her face; Where thoughts serenely sweet express How pure, how dear their dwelling-place.
And on that cheek, and o’er that brow, So soft, so calm, yet eloquent, The smiles that win, the tints that glow, But tell of days in goodness spent, A mind at peace with all below, A heart whose love in innocent! |
