Renáta Montmartre Bogdáni: Miluj ma viac
Na e-knihu ma upozornila samotná autorka. Renáta Bogdáni je novinárka a aktívna facebooková spisovateľka. Vedel som, že si túto zbierku vydala cez platformu nazvanú Greenie knižnica, ale inak som po nej nepátral. Diskusia na facebooku mi však prihrala do cesty možnosť rozpitvať ju (zbierku, nie autorku) bližšie, a tak som si vykasal rukávy a dal sa do toho.
Na úvod upozorňujem, že zadanie znelo – nekompromisná kritika. Priznávam, že sám od seba by som túto zbierku nerecenzoval, pretože vždy dbám na propagačný tón svojich textov a Miluj ma viac nie je mojou šálkou minerálky s bublinkami. Ale poporiadku:
Stiahol som si zadarmo pdf verziu, ktorá je prostá grafiky, ide len o texty. Okrem úvodného slova autorky (nadpis „Don’t panic“ mi okamžite pripomenul Douglasa Adamsa) a doslovu je tu presne 49 básní. Tematicky ide najmä o lásku na všetky jej (ne)šťastné spôsoby. V tejto oblasti je pretlak, nuž som bol zvedavý, čím sa, ak vôbec, vyčlení z davu.
Najprv troška pokritizujem. Formou to nebude. Viazaný verš nepatrí medzi najsilnejšie stránky autorky. Nie je vzácne naraziť na rytmické zakolísania, ktoré vykazujú známky počiatkov na poetickej ceste. Typický a neodpustiteľný prehrešok viazaného verša, rýmovanie rôznych stôp, možno nájsť kade-tade:
Nesvojprávne kráčam neistými krokmi
– U I – U I – U I – U I – U I – U
bábka v rukách hráča s ďalšími otrokmi
– U I – U I – U I – U U I – U U
(prvý verš je čistý trochej, druhý má tri trochejské stopy a dve daktylské, rýmuje sa krokmi-otrokmi)
Pomotané koľajnice
– U I – U I – U I – U
posunuli si hranice
– U I – U U I – U U
(opäť čistý trochejský verš a k nemu verš v tvare trochej-daktyl-daktyl, prečo? Pretože zvratné zámeno si sa viaže k predchádzajúcemu slovu (slovesu) a vzniká päťslabičné spojenie rozdelené na dve a tri slabiky)
A do tretice:
Nešťastná je krajina,
– U I – U I – U U
kde vládne tyrania
U – I U – I U – U
(prvý verš – trochej, trochej, daktyl, druhý verš – jamb, jamb, amfibrach)
Nemožno si nevšimnúť používanie množstva bohemizmov, nespisovných, archaických a pokrivených a skrátených slov, ako napríklad:
Pozde (názov básne)
stíši rozbortené arytmie
Zdlávil ma ! (tu je ešte aj výkričník umiestnený až za medzeru, z celej zbierky vyplynie, že šlo o zámer, hm)
submissívna princezná (tu ide o zámer, ako som sa dozvedel priamo od autorky, anglické slovo „miss“ by asi bolo lepšie zvýrazniť, lebo inak slovo pôsobí, akoby niekto spravil preklep)
bo ti zrúcam dominá
Láska je téma, od ktorej nemožno očakávať nič objavné, napokon, básnici jej venujú svoj čas z úplne iných dôvodov, ako byť básnikmi. Banálne konštatovania k nej patria ako Soroš ku konšpirátorom, a preto aj tu nájdeme celé pasáže vylúhovaných slovných spojení typu:
Miluj ma veľmi
Miluj ma viac ako
Dokážeš
Ostaň mi verný
Daruj mi viac ako
Dostaneš
Sem-tam mám dojem, že chýba aj dôslednejšia korekcia slovenčiny. Napríklad vo „V trinástej komnate nie je dokonale“ by dokonalosti prospel tvar slova „dokonalo“. Narušil by však asonancie:
V trinástej komnate
nie je dokonale
bažiny mokrade
číhajú na slabé
Typickým znakom predkladaných básní je gramatický rým. Akokoľvek má svoje miesto v rýmovanej poézii, jeho nadužívanie svedčí zväčša o rezervách vo vyjadrovaní autorky. Príkladov je nekonečný zástup, uvediem niekoľko: skúpa-hlúpa, volá-hlodá (toto je priam nevídaný jav, slovesný rým, ktorý je „iba“ asonanciou), volám-stonám, čarbanice-ťahanice, posteli-kaštieli, dohorí-dotvorí atď.
Alebo iný príklad. Slová rola (vzor žena) a roľa (vzor ulica) zvádzajú k rozšírenej maniere chybného skloňovania. Odosobním sa teraz od priehrštia gramatických rýmov (roli-vôli, zmierenia-brieždenia) a zamyslím sa nad významom:
Stratení v roli,
nebyť po vôli
pánovej...
Nahí sme boli
v mínovom poli
trápenia.
Drzí a holí
v nechutnej roli
párenia...
Mlčanie dáva mizernú nádej zmierenia.
Smilstvo aj pýchu prikrýva závoj brieždenia.
Kým „stratení v roli“ môže byť aj na úvrati, napokon, „v mínovom poli“ s tým krásne korešponduje, v prípade „v nechutnej roli párenia“ mi významovo vychádza na rolu, a teda „v role“. To by však narušilo rýmy, a teda pravdepodobne existuje nejaké krkolomné zdôvodnenie, prečo ide o genitívnu metaforu poľa, kde sa ľudia nechutne pária. Ono, tých genitívnych metafor je v zbierke tiež nadostač (pole trápenia, hranice spájania, tiaž nepriateľa).
Slovná inverzia (pozri „šuhaj smelý“), tak populárna pár storočí dozadu, si v zbierke tiež našla svoje miesto. Dôvod je zrejmý, potreba rýmovať obmedzuje autorkine možnosti, a preto:
V baldachýnovej posteli odpočíva šuhaj smelý.
Vtáky, čo doleteli, tvory, čo onemeli,
A našli by sa aj ďalšie príklady (samota márnivá, ľúbosť naša).
Prekvapilo ma, že sa aj dnes stretnem so skracovaním slov cez apostrofy (daroval´s kus večnosti), ešte viac ma zaujalo, že ide o anglický privlastňovací úzus, keď už skracovanie po slovensky, tak „darovals’“. Vyzerá to však čudne. Tak, či onak.
Formálne vykazujú mnohé verše znaky začiatočníckej poézie (inverzie, genitívne metafory, gramatické rýmy a používanie pokrivených/nespisovných slov z dôvodu zachovania rýmu). Ale odstreliť preto túto „nultú“ zbierku by bolo predčasné.
Doslov z pera Zuzky Kuglerovej je esenciou poukazovania na prednosti, anglický preklad by určite zniesol kontrolu od „native speakera“ a posledná veta stratila bodku.
Inak, v úvode autorka konštatuje, že:
„Nečítate prvotinu. Tieto básne zreli a prešli selekciou. Tie povestné prvé literárne pokusy ostali v školských laviciach mojej poézie.“
Nemám dôvod neveriť, napriek tomu si dovolím polemizovať. Nazdávam sa, že sme ešte stále v škole. Dôvody som sa snažil citovať.
Pokiaľ sa vám doteraz zdalo, že ide o krvák, nebojte sa! Prichádzajú pozitíva. Pokiaľ si trúfam to posúdiť, vo výpovedi mimo rýmovania sa ukrýva najväčšia sila:
Postavme si celú pravdu
z poloprávd
Z vykopávky poskladajme
exponát
Nádejne znejú aj niektoré osobne pôsobiace slová, ktoré majú vnútornú silu schopnú opantať čitateľa:
Vinná z naivity
Učiteľ – mučiteľ
skúšky mi dáva
Z lekcie života
prepadávam
Zmätené srdce
upadá
Keď veriť chce
aj v klamstvá
sebe aj iným
všetkým naivným
Vinná naivná
ležím a vstávam
Občas protivná
v lone netvora
zaspávam...
Niektoré výjavy sú priam surové, ale zároveň podmanivé:
Milenec
Si vo mne stratený
a znovu nájdený
Cítim ťa v rozkroku
lížem si pery
čakám kým celý
sa oddáš trepotu
mojich krídiel
Si môj aj keď nie si
Strácaš sa kdesi
v pekelnej jame
V niektorých básňach je vidieť aj hru so slovami a písmenami, čo je super:
Maestrovi
Mlč
Miluj ma
Mimovoľne
Maľuj
Modré Madony
Módne momenty
Mŕtve monumenty
Memento Mori
mimo morí
Morduj Morenu
Maskulínnu
Medznú
Mosti
Medzi myšlienkami
Manipuluj minútami
Mystifikuj mokré múry
Mená
Mestá
Mulice
Mekku, Myrhu, márnice
Mysli mysľou mecenáša
Mrhaj mocou Modrofúza
medového motúza
Maj ma
Mimo
Mileniek
naMotaných Marťaniek
Modifikuj metafory
Milovník metriky
Mandant monetiky
Miláčik Moloch
Mrazivým
Mlčaním maskuj
Málo uMu
(Osobne ma táto báseň oslovila najviac)
Aby som to zhrnul, zbierka obsahuje typické školské verše, ktoré sa však neraz dobre čítajú a nálada miestami dokáže pristihnúť čitateľa so zatajeným dychom. Ako odrazový mostík k ďalšej tvorbe to nie je zlé. Nie som autor(ka), takže mi neprináleží zamýšľať sa, či by som takúto zbierku vydal. Posúďte sami.
