Priestor Babylonu nie je práve obrovský, ale aj keď Persona Grata začala o pol hodinu neskôr (cca o 20:00), o dave nemohlo byť ani reči. Našťastie však miesta na sedenie nezívali prázdnotou. Úvodné slová predstavili nielen Taliansky kultúrny inštitút a jeho šarmantnú pani riaditeľku, ale aj kapelu Goblin, ktorá z veľkých pódií odskočila aj k nám, čo je úžasné. Ale poďme k hudbe.
Persona Grata nabehla na pódium s ráznou inštrumentálkou Orient Express, pätica hráčov excelovala, akurát basu bolo počuť menej. A vôbec, zvuk sa vo vypätých pasážach zlieval, čo je pri hudbe, ktorú kapela produkuje, škoda. A produkuje artrock s populárnymi presahmi kamsi na pomedzie metalu. Už dávno ma súčasná slovenská kapela tak nepotešila, hoci práve metalové pasáže by mi nechýbali. Je to najmä z toho dôvodu, že v nej hrá na gitaru famózny Peťo Luha, ktorý je pre mňa číslom jedna v celej skupine (snáď mi ostatní odpustia). Celkovo dozneli štyri skladby, úvodnú vec doplnilo trio spievaných kompozícií, menovite Forevermore (chvíľami ju rušili spätné väzby), Edge of Insannity a I am You. Bolo to strhujúce inštrumentálne predstavenie, i keď sa mi trošku zlievalo, všetky skladby sa snažili narvať do minúty čo najviac zmien a nálad, len aby vyniklo, akí to hrajú borci. Celkovo som nadšený, teší ma aj fakt, že tu môže podobná muzika fungovať. A ľutujem, že sa nemohla zúčastniť flautistka Nina Sivošová, zaujímalo by ma, ako by sa (ne)stratila v nabudených momentoch.
Persona Grata – Forevermore
Talianska kapela Goblin sa mi do zbierky dostala vďaka tomu, že jej album Roller z roku 1976 je pravidelne radený medzi najlepšie nahrávky tohto druhu. Dnes jej šéfuje klávesák Claudio Simonetti, suverén a tvorca viacerých hororových zneliek nemenej slávnych talianskych režisérov s Dariom Argentom v čele. Na internete sa povaľuje množstvo informácií, prečo, kedy, kde a ako kapela žala slávu, nuž poďme rovno na muziku.
Štvorica muzikantov „z fleku“ prinútila všetkých vstať zo stoličiek a navodiť zdanie, že sála je aspoň trošku plná. Rozcvičila sa na krátkej funkovej veci Snip-snap a potom to už išlo. Hoci sa technické problémy (odposluchy) nevyhli ani hlavnej hviezde, zvuk sa spočiatku zlieval, napokon sa všetko ustálilo a šlo to. Sprvu mi prišlo, že predkapela zatienila headlinera, ale po druhej skladbe ...E suono rock sa hráči dostali do tempa a striedali kúsky z albumu Roller (Roller, Aquaman, Goblin) s filmovou hudbou (Suspiria, Tenebre, Phenomena, skladby z albumu Zombi z roku 1978), čím ukázali trošku inú tvár artrocku. Postavenú na nálade, atmosfére, jednoduchom opakovaní motívu „do Aleluja“, pričom pri všetkej úcte ku klávesovému mágovi, čo si bravúrne vypomáhal množstvom samplov a púšťaných dohrávok (dokonca použil vokodér, či ako sa to volá), najlepším hráčom bol basák Federico Amorosi. Krásny zvuk Rickenbackera dopĺňal skvelou hrou, sóloval aj keď nemusel. Krása. Ozaj, Goblin hral samé inštrumentálky, ojedinelé spevy boli doplnené z predtočených nahrávok (ženské vokály), alebo ich obslúžil frontman, šlo však výhradne o hlas ako nástroj. Bubeník si dokonca strihol dve krátke sóla, to sa našim kapelám nestáva, našťastie „západniarske“ rockové kapely sa tejto povinnej výbavy riadneho rockového koncertu zatiaľ nevzdali. Záver patril témam z Profondo rosso (debutový album a zároveň soundtrack k rovnomennému filmu) a hodina a pol bola fuč. Nepočetné divácke osadenstvo bolo nadšené a vytlieskalo si dva prídavky. Zdalo sa mi, že aj hudobníci sa napokon tešili. Formálna fráza zo Simonettiho úst o tom, že dúfa, že sa čoskoro vrátia, sa azda niekedy naplní.
Goblin - Roller
Koncert okato ukázal všetkým zúčastneným, ako môžu vyzerať dve tváre jedného hudobného štýlu. Kým Persona Grata dokazovala, že aj komplikovaná hudba môže znieť prívetivo, Goblin exceloval v atmosfére. Myslím si, že filmová hudba z pódia mala ešte väčšiu silu ako z filmov. Jasné, všetci boli profíci, takže dumať nad tým, kto bol lepší, je nezmysel. Jednak to nebola súťaž a druhak obe kapely boli skvelé v tom, čo robia. Na záver poznámka k sprievodným javom. Oceňujem, že sa dali kúpiť mnohé albumy Goblin na CD (za 10 EUR) a aj výber tričiek bol viac ako dostatočný. A ďakujem usporiadateľom, bol to zázrak v priamom prenose.
Fakty:
Dátum: 18.3.2015
Miesto: Babylon, Bratislava
Persona Grata
Martin Stavrovský: spev, gitara
Peter Luha: sólová gitara
Matej Mikloš: klávesy
Ján Šteňo: bicie
Timo Stries: basa
Goblin
Claudio Simonetti: klávesy
Bruno Previtali: gitara
Federico Amorosi: basa
Titta Tani: bicie
Fotky:
