Že je autor postavy i diela nobelovo oháknutý Anglán fušujúci do koloniálnej Indie, by tiež nemal byť objav porovnateľný s odkrytím Tutanchamónovej hrobky. Avšak to, že je to tiež básnik, ktorý toho má prekvapivo dosť na jazyku aj z dnešného pohľadu, to už, trúfam si tvrdiť, nebude masovka á la reality šou v komerčných televíziách. V roku 2010 sa vďaka vydavateľstvu Tatran zjavil výber z jeho básnického diela a keďže sa mi dostal do rúk, nedá mi nepodeliť sa o dojmy. Kto má rád ódy na básne, nech sa páči, tu sú:
Obeť bombardovania Londýna
Po zemi unikal som, po hladine mora,
povolávací rozkaz prišiel aj tak. Zhora.
Už dávno ma tak silno neoslovila básnická zbierka vydaná v slovenčine. Niečo cez šesťdesiat útvarov zachytáva autorovu tvorbu chronologicky a, dovolím si tvrdiť, vo veľmi podarenom preklade pani Jany Kantorovej-Bálikovej. Rudyard Kipling (s takým menom ani netreba vymýšľať obskúrny pseudonym) bol doslova ponorený do koloniálneho žitia, však sa narodil v Bombaji ku koncu 19. storočia a už ako päťročný sa dostal do Anglicka a svoj život aj naďalej trávil na cestách. Podrobnejšie sa o tom píše v úvodnej štúdii, ktorá je správne vymeraná, a teda nie príliš dlhá.
Zo samotných básní dýcha človečina. Kipling píše v kompetentne vystavanom veršovanom preklade, slová plynú ľahko ako po požití preháňadla, akurát človek nemusí zronene sedieť na toalete:
S pohľadom nahor deti s vervou všetkou
len bežia, nepozrú sa pod nohy,
keď na motýľa zaženú sa sieťkou,
tak chytia len kus prázdnej oblohy
Jedna múdrosť strieda druhú, existenčné i poexistenčné dilemy brilantne zachytáva báseň, ktorú si dovolím zacitovať celú (rovnako ju cituje Martinus, asi vie, prečo):
Kopyto divej kozy
Kopyto divej kozy z útesu,
z miest, kde sa v lúčoch slnka vyhrievala,
zhodilo skalu.
Do jazera, kde veky temné sú,
padala prudko osamelá skala
s pocitom žiaľu.
Tak útes spolu s nohou zvieraťa
a jazerom sa spojil v páde skaly,
no táto skala
vie len to, že je sama prekliata,
zo slnka na dno cez jazerné kaly
dopadnúť mala!
Ty, čo si stvoril tento svet
a zažal slnka jasné svetlo,
Ty, čo si stemnil jazerá,
i skaly si sa tvorcom stal,
súď jej hriech, keď ju v strmý let
kopyto kozy z lúčov zmietlo
a klesá, hrôzou zamiera,
doposiaľ, doposiaľ!
Niektoré básne by mohli menej obdarení rasisti považovať za svoju hymnu (Bremeno bielych, Pieseň belochov), bystrejším jedincom dôjde pravý význam "rasistických" veršov v kontexte dobových koloniálnych reálií:
Bremeno bielych neste:
bojujte vojnou za mier
a zničte, čo je choré,
dajte im plný tanier;
a keď ste blízko tomu,
kam vaše snahy speli,
lenivá hlúpa chamraď
ich zmarí takmer v cieli.
Formálnych veršovníkov určite zaujme báseň Lichtenberg, ale každá báseň má niečo do seba. Úžasná je napríklad tá s názvom Hyeny, o civiacom Adamovi v diele Štyria Anjeli ani nevraviac, a tak by sa dalo pokračovať. Samozrejme nechýbajú verše z Knihy džunglí, ktoré si môžete prečítať... priamo v knihe.
Zbierka Ak jasnú hlavu nestratíš... exceluje aj v spracovaní. Pevná väzba, prebal, poznámky k básňam, edičná poznámka, čo knihovník potrebuje k naplneniu svojho bibliografického fetišu, to tu je (okrem tiráže, nuž, treba využiť rub titulného listu). Za pár EUR tak človek dostane jednu z najlepších a najhodnotnejších básnických zbierok, aké sa kedy v prekladovej literatúre na Slovensku zjavili, takže hajde do kníhkupectiev!
Zoznam bibliografických odkazov:
(a zároveň zdroj všetkých citácií)
Kipling, Rudyard. Ak jasnú hlavu nestratíš.... Bratislava : Tatran, 2010. 141 s. ISBN 979-80-222-0596-2
