Rieka Otter tečie v Ottery St. Mary v Devone. Coleridge tam strávil časť detstva a venoval mu sonet To the River Otter (Rieke Otter). Spomienky na tieto chvíle zakaľuje ľútosť, že ich už nikdy nemôže opäť prežiť. Z hľadiska literárnej teórie je zaujímavá veršová schéma, ktorá je jedinečná (ABBAACDCDCDEC). Kombinuje prvky Petrarcovského (prvých päť veršov) a Shakespeareovského sonetu (striedavý rým vo veršoch 6-11). Prevláda päťstopý jamb, ktorý som pri prekladaní nedodržal. Kto chce vedieť viac, na stránkach Poem Analisis je celá báseň rozobraná na súčiastky.
Rieke Otter | To the River Otter |
|---|---|
Potôčik drahý, divý prameň Západu! Koľko len pošlo rôznych osudových liet, koľko tých šťastných a tiež smutných hodín, keď som okruhliakom láskal tvoje prsia, tu v úžase vnímam tvoju skočnú kantátu, v zreniciach utop milé scény z detstva, vtom pred slnečnými lúčmi oči nezavriem, odtiene vody nimi plynú s klokotom, tam ponad lávky, cez lemy vŕb, sivý tieň, farebné vrstvy piesku plné žíl o tom skrz tvoju priehľadnosť tu žiaria! Popri mne obrazy detstva! Často ste ma klamali, dospelé strasti prebúdzate s povzdychom: Ach! Byť tak znova bezstarostným dieťaťom! | Dear native brook! wild streamlet of the West! How many various-fated years have passed, What happy and what mournful hours, since last I skimmed the smooth thin stone along thy breast, Numbering its light leaps! Yet so deep impressed Sink the sweet scenes of childhood, that mine eyes I never shut amid the sunny ray, But straight with all their tints thy waters rise, Thy crossing plank, thy marge with willows grey, And bedded sand that, veined with various dyes, Gleamed through thy bright transparence! On my way, Visions of childhood! oft have ye beguiled Lone manhood’s cares, yet waking fondest sighs: Ah! that once more I were a careless child! |
