Nevystúpil sám. Prišiel so svojim kvartetom a s dychovou sekciou Rozhlasového Bigbandu Gustava Broma. Prvý raz som videl zadný dvor Cvernovky (Námestie pred Pradiarňou, Svätopukova 2A) a bol to krásny zážitok.
Cobham bol najobľúbenejší bubeník môjho otca, ktorý ho neskromne považoval za najlepšieho hráča na planéte. Dôvod bol prostý – Mahavishnu Orchestra. A našiel by sa ešte jeden. Koncert z Rockpalastu s Jackom Bruceom. Ja som k fusion veľmi neinklinoval, tento žáner konzumujem dlhodobo po troškách. Viem oceniť zručnosť a majstrovské hranie, ale väčšinovo inklinujem k inej muzike. Napriek tomu, keď som sa náhodou dozvedel, že vystúpi pár metrov od bydliska, za lístok v hodnote 10 eur, nemohol som odolať. Tobôž, keď pre koronavírus už dva roky hudobná kultúra nie, že živorila, ale zdochýňala v kóme napojená na prístrojoch, ktoré by kompetentní najradšej odpojili a nechali zaniknúť. Ešte šťastie, že nie sme v Afganistane, kde sa s umením vysporiadali bez škrupulí.
Zaujímavé pre mňa bolo aj to, že štvoricu hráčov doplnil bigband. Big Band Gustava Broma je, ako som sa dočítal (keďže túto formu muziky veľmi nesledujem), na scéne už viac ako osemdesiat rokov a patrí k svetovej špičke. V 60. rokoch minulého storočia ho dokonca americký odborný časopis Down Beat zaradil medzi 10 najlepších big bandov sveta! V kapele hosťovali najväčšie hviezdy jazzu a popu, ako napríklad Maynard Fergusson, Dizzy Gilespie, Liza Minnelli, Ray Charles, James Morrison, Alex Sypiagin, Ted Curson, New York Voices, Dianna Ross and The Supremes, Ray Conniff, Ben Cramer či Bill Ram.
Cobham hral na Slovensku naposledy v roku 2012, bol hlavnou hviezdou festivalu Open Jazz Fest Zelená voda. Ja si pamätám to nadšenie vo svojom okolí, keď sa v roku 1987 zjavil so svojim Bandom na Bratislavských jazzových dňoch. Nebol som ani na jednom zo spomínaných vystúpení, a tak bol tento koncert vzácnou príležitosťou zažiť majstra na vlastné oči a uši. Akcia mala začať o siedmej večer, RTVS zaisťovala priamy prenos, nuž sa začalo o štvrť na osem. Moderátorka upozornila početné publikum (na covidové opatrenia sa veľmi nehralo), že po štyridsiatich minútach bude dvadsaťminútová prestávka a doslova odcupitala zo scény, aby mohli naklusať hudobníci s Cobhamom v čele... teda, na záver! Nie som znalcom jeho košatej tvorby, môj záujem je v 70. rokoch, nuž vám nepoviem, čo presne hrali. Na úvod odzneli dve skladby z albumu Broad Horizon with Frankfurt Radio Big Band (2016). Pri prvej sa mi zdalo, akoby sa Billy iba zahrieval, ale potom to už bola jazda. Keď si následne vzal úvodné slovo, poďakoval všetkým za účasť, potešene skonštatoval, že veci z tohto albumu nemá veľmi príležitosť zahrať naživo, nuž ho to o to viac teší. Počas večera dedikoval dve skladby jeho rodnej Paname, prvá bola Panamá z albumu De Cuby Y De Panamá (2008), ktorý nahral po hlavičkou Billy Cobham and Asere. Pridal ešte jednu skladbu a šiel si oddýchnuť.
Druhá časť koncertu bola divokejšia. Zapamätal som si len dva názvy z piatich skladieb. Na úvod zaznela vec Cancun Market z albumu Palindrome (2010), no a na záver došlo na vynikajúci album Spectrum (1974) – Snoopy’s Search/Red Baron. Billy si v polovici strihol aj krátke, ale skvelé bubenícke sólo. Inak sa vyžíval počas skladieb, sem-tam mal sólové mini vstupy. Čo je na ňom super, je to, že keď sa vzdúvali dychové pradivá, tak dokázal byť až rockovo úsporný. A keď už som pri hudobníkoch, tak všetci boli úžasní. Osobne mi veľmi sedel zvuk basy. A Big Band? Keď sa to vie, ide o úžasný zážitok. A títo hráči veru vedeli!
Publikum bolo príjemne pestré. Od malých detí po starších veteránov. Jedinou chybou bolo dron, ktorý bzučal nad hlavami publika a v dynamicky tichých hudobných pasážach rušil neskutočným spôsobom. Toto si kompetentní fakt mohli odpustiť. Inak však šlo o krásnu ukážku inštrumentálneho jazzu, zážitok, ktorý z hlavy len tak nedostanem. A videl som ďalšiu legendu. Ďakujem.
