Narodila sa okolo roka 1778 a to buď v Dubline alebo kdesi v Írsku alebo dokonca na mori. Hoci najprv vydala zbierku poézie, od roka 1804 jej začali vychádzať romány plné silných ženských hrdiniek, z ktorých najslávnejsí je The Wild Irish Girl (Divoké írske dievča) z roka 1806. Hoci išlo o výraznú patriotickú oslavu Írska, Owensonovú začali katolícke kruhy obviňovať z proto-feminizmu. V roku 1811 jej vyšiel román Missionary: An Indian Tale (Misionár: Indický príbeh), ktorý inšpiroval Percy Bysshe Shelleyho v jeho vlastnej tvorbe. Aj naďalej písala romány, hoci ju pre jej „feministické“ idey cenzurovali. Medzi jej básnické zbierky patria Poems dedicated by permission to the Countess of Moira (1801), Twelve Original Hibernian Melodies (1805) a The Lay of the Irish Harp; or, Metrical Fragments (1807). Zomrela 14. apríla 1859.
Preložil som jej báseň The Tomb (Hrobka), ktorá sa z jej uhladenej poézie vymyká surovosťou, ba až osobnou panikou.
The Tomb | Hrobka |
And must I, ghastly guest of this dark dwelling, | Či musím, hrozná návštevníčka z temnoty, bezduchá, bledá! Musím končiť práve? A musí vrúcne srdce stuhnúť naproti krehkému žiaľu, rozplynúť sa v láve?
Či žila, ktorá tepe v rytme radosti (kvitnúca zdravím!), bez pulzu hneď stíchne, ak každý zmysel čírou slasťou pohostí, či odolá ti vrúcnym chvením bytie?
A musí každý cit a vnem tiež zaniknúť (pocity, ktoré trpia ďalším žiaľom) a telo, čo dnes žiari mlaďou, zdravím tu, či na zajtra mu stelieš lôžko chladom?
Smrť hrôzostrašná! Tvojej sily štítiť sa by každý chcel, nás nech sa život zhostí, však za závojom pochmúrneho tieniska nás Viera láka cestou do Večnosti! |






