Tie využívali nám nepochopiteľné kenningy, častú aliteráciu (opakujete na začiatku slov jednu hlásku alebo slabiku a to vo viacerých slovách po sebe – napríklad Noha novú nosnosť nosí) a ešte častejšiu rýmovú zhodu, ktorú v našom jazyku síce dosiahnete na malom priestore, ale celú báseň ňou nenapíšete. Ono, v takej starej waleštine sa dalo rýmovať spôsobom, že sa vám rýmujú párne a nepárne slabiky v rámci jedného verša!
Aby som to skrátil. Načo je vlastne dobré poznať tieto archaické strofické útvary?
Dôvodov je hneď niekoľko.
Budem rozhľadený.
Chcem prekladať inojazyčnú poéziu a musím vedieť, či sa autor držal nejakej vymedzenej formy, ktorú je potrebné zachovať.
Píšem viazaným veršom a rád dodávam svojim básňam viaceré vrstvy porozumenia, prípadne rád ukrývam do svojich básní odkazy pre vyspelých čitateľov.
Učím sa písať viazaným veršom a hľadám nejaké spôsoby na precvičovanie veršov a rýmov.
Mám záľubu v menšinových aspektoch bytia a možno o nich raz napíšem čosi do facebookovej skupiny.
Hľadám nové výzvy, pretože píšem tak dobre, že ma to už nebaví.
Čosi iné.
V podstate si stačí vybrať jediný dôvod, aby to pre mňa malo zmysel a je to. Rád by som sa pristavil pri bode číslo 4.
Pokiaľ máte seriózny záujem naučiť sa dobre veršovať a rýmovať vo viazanej podobe, môžete si zvoliť ošúchanú tému (láska, smútok, radosť, viera...) a pokúšať sa tvoriť rad za radom sonet, rondel, rondo, triolet, rispet atď. Predpísaný počet slabík, stôp, rýmov, to všetko vás prinúti zamyslieť sa, aké zvoliť rýmové slová a slová vôbec. Rýchlo zistíte, že ak chcete tvoriť rýmy, ktoré nebudú gramatické, nedokonalé, kostrbaté, musíte začať premýšľať nad tým, čo chcete povedať, ale aj ako to poviete. Inými slovami, ste zasa o krok bližšie k tomu, aby vás označili za spisovateľa aj iní ľudia ako iba pokrytecké rodinno-priateľské okolie.
Skúsim teraz len tak uviesť náhodný príklad:
Idem napísať stancu na tému kandidáti na ústavných sudcov, lebo som pohoršený a cítim potrebu vypísať sa z pocitov. Stanca, spomínam si, má rýmovú schému abababcc a má mať päť jambických stôp. Čiže by mala končiť mužskými rýmami (a teda s prízvukom na slabike). To je zbytočne komplikované, nuž volím ženské rýmy a poslednú stopu predĺžim o jednu slabiku. Prvé, čo mi napadne, je:
Ústavná kríza
Ex-premiér túži premiérovo súdiť
už nielen spoza rečníckeho pultu.
Ale mi to ide! Lenže, čo ďalej? Ml by som rýmovať slová ako údiť, údy, budí, nudí, z nudy, opoľudí, ľudí atď. To by šlo. Druhý rým mi dáva šancu na využitie slov ako kultu, kultúr, kul tu, no, to je horšie...
Pokiaľ chcem rýchlo prísť na možné rýmy, využívam fintu, že k rýmovému základu (dve zhodné samohlásky, medzi ktorými je aspoň jedna zhodná spoluhláska) pridávam abecedu od „a“ po „zet“. A teda:
údi – aúdi, budí, cudí, čudí, dudí, ďudí, eudí, fúdi, gúdi, húdi, iúdi, júdi, kúdi, lúdi...
ultu – aultu, bultu, cultu, čultu, dultu, ďultu, eultu, fultu, gultu, hultu, iultu, jultu (aha – júl tu), kultu, lultu...
Dá sa s tým racionálne pohrať, pridávať slabiky pred rým, vynechať samohlásky, lebo tie málokedy dajú niečo rozumné a pod.
V uvedenom príklade je jasné, druhý verš by bolo jednoduchšie zmeniť. Mám len pár použiteľných variantov a to ešte pultu a kultu nemôžu ísť po sebe, aby to nebol gramatický rým. Iste, zvládol by som to aj takto, ale skúsme niečo porobiť s druhým veršom:
už nielen spoza rečníckeho pultu
Navrhujem vymeniť slovosled s úpravou úvodného jambického jednoslabičného slova:
Len spoza rečníckeho pultu? Nielen!
A už tu máme možnosti ako zeleň, jeleň, je len, biele, ciele, skvelé...
Čo vylezie z pocitov s danou vedomosťou? Napríklad:
Ústavná kríza
Ex-premiér túži premiérovo súdiť
Len spoza rečníckeho pultu? Nielen!
Zosobniť štátny výklad, svoje bludy
za správne prehlásiť a ty buď z toho jeleň!
Nie je to zlé, ale v poslednom verši mám trinásť slabík, dve by sa zišlo obetovať. Ktoré?
Možno by to šlo upustiť od „a ty“, v podstate to z toho vyplýva:
za správne prehlásiť, buď z toho jeleň!
Ale nepáči sa mi to. Skúsim prerobiť úvod:
vyhlásiť. Občan, ty buď z toho jeleň!
Poďme na ďalšie dvojveršie:
Ústavná kríza
Ex-premiér túži premiérovo súdiť
Len spoza rečníckeho pultu? Nielen!
Zosobniť štátny výklad, svoje bludy
vyhlásiť. Občan, ty buď z toho jeleň!
Pochop ho, v lavici pri hrade sa nudí,
bojí sa, v base schradne ako zeleň!
Hm, v lavici je daktyl a narúša jambické plynutie verša. Ako z troch slabík urobiť dve? Čo takto tú poslaneckú lavicu nahradiť kreslom?
Ústavná kríza
Ex-premiér túži premiérovo súdiť
Len spoza rečníckeho pultu? Nielen!
Zosobniť štátny výklad, svoje bludy
vyhlásiť. Občan, ty buď z toho jeleň!
Pochop ho, v kresle pri hrade sa nudí,
bojí sa, v base schradne ako zeleň!
Na záver máme voľnú ruku v novom rýme a chcelo by to údernú pointu. Páči sa mi využiť nadpis, a preto dumám takto:
Ústavná kríza
Ex-premiér túži premiérovo súdiť
Len spoza rečníckeho pultu? Nielen!
Zosobniť štátny výklad, svoje bludy
vyhlásiť. Občan, ty buď z toho jeleň!
Pochop ho, v kresle pri hrade sa nudí,
bojí sa, v base schradne ako zeleň!
Má víza? Zbabelosť je ružolíca,
ústavná kríza do erbu dá Fica!
Aby bolo jasné, nie je to jediný možný spôsob ako básniť vo veršoch. Ide skôr o také malé inšpiračné popichnutie. Aby ste sa zamysleli nad tým, čo vlastne idete robiť, keď vezmete do ruky pero, mobil, klávesnicu... Trúfam si tvrdiť, že bez premýšľania sa ešte z nikoho nestal majster viazaného verša. Pokiaľ máte túto ambíciu, bez rozumu sa ním stanete len veľmi veľmi ťažko.
