Teória viazaného verša pre laikov - Rispet, tercína, ritornel

Písmo: A- | A+

Vezmem to behom po talianskych menej rozšírených strofických útvaroch. Rispet, tercína a ritornel sú vďačné strofy.

RISPET

Rispet (rispetti) je v podstate lyrický útvar, pôvodne využívaný v talianskej ľúbostnej poézii. Je tvorený tromi strofami, prvá má striedavý rým a štyri verše, zvyšné dve majú združený rým a po dva verše (spolu je to osem veršov v písmenkovej schéme abab cc dd). Jeho výhodou je neobmedzená tematika, krátkosť a voľnosť metra (hoci „tradične“ by malo byť jedenásťslabičné a jambické).

Mimo talianskej literatúry je vzácny, hoci v Československu by ste našli niekoľkých autorov, ktorí sa mu venovali (Vojtech Mihálik, Jaroslav Vrchlický, Jan Křesadlo). Osobne mu fandím práve preto, že je to krátka a veľmi jednoduchá forma na písanie.

MONOLÓG V ODLÚČENÍ

Som osamote

a nevyspatý.

Som túžbou. O tej

sa vraví – platí.

Som cenou za nás,

si nezadaná.

Čím láske prispieť?

Mám zložiť rispet?

TERCÍNA

Tercína má veľmi pekný čitateľný vzhľad, Rýmová schéma aba bcb cdc... yzy z – je jednoducho vďačná. Aj s koncovým doplnkom (niekedy rovno dvojveršovým so združeným rýmom). Ozaj, spomenul som jambický verš? Už áno. Ak ma niekedy pochytí túžba veršovať do nemoty, tak jedine v tercínach. Do života ju priviedol Dante v Božskej komédii (verzia v troch trojveršiach tvoriacich jednu strofu) a sporadicky na ňu naďabíte aj v našich zemepisných šírkach (Vrchlický, Vajanský, Hviezdoslav)

PO DAŽDI SA MI TVOJE OČI OTÁČAJÚ CHRBTOM

Si dokonalá bytosť v malom svete

jedného zblázneného smrteľníka.

Nuž, milé Norny, pravdu nepoviete?

Ten opak klamu, prečo balík tiká,

akoby láske mohol prospieť výbuch

čo z milenca hneď spraví fanatika.

Krúžkujte vtákov, nech sa vzduchom hýbu

len pod dohľadom bdelých strážcov lona!

Ty, dokonalá bytosť, nesprav chybu!

Neskoro! Pre ňu skonám! Pre mňa – ona?

RITORNEL

Veľmi podobná strofa ako tercína je ritornel. Ide o krátku trojveršovú strofu (aba). Prvý verš býval často skrátený, obsahoval aj jediné slovo, ale muselo sa rýmovať s tretím veršom. Druhý verš často obsahoval asonančný alebo konsonančný rým k ostatným dvom. Mnohokrát na úvod autor oslovoval nejakú rastlinu, strom a pod. Hold, všetko pochádza z ľudovej slovesnosti. Existuje aj verzia, ktorá sa skladá z troch trojverší, akurát sa druhý verš s ničím nerýmuje (aba cdc efe). Na záver sa občas pripájal jeden verš, ktorý sa rýmoval s párnym veršom poslednej strofy (a teda: aba cdc efe f).

MANŽELSKÝ TROJUHOLNÍK

Práchnivá vŕba,

nože mi prezraď, ako by si

začala o nevere hĺbať?

Manželský trojuholník tonie,

stratený kdesi pri Bermudách.

Kto nájde trosky, zvolá: „Ó, nie!“

Lepšie je nevedieť nič nové,

na staré časy viazať uzly.

Veriť, je dobrý každý človek.

Naivné ideály ušli.

Skryť Zatvoriť reklamu