RISPET
Rispet (rispetti) je v podstate lyrický útvar, pôvodne využívaný v talianskej ľúbostnej poézii. Je tvorený tromi strofami, prvá má striedavý rým a štyri verše, zvyšné dve majú združený rým a po dva verše (spolu je to osem veršov v písmenkovej schéme abab cc dd). Jeho výhodou je neobmedzená tematika, krátkosť a voľnosť metra (hoci „tradične“ by malo byť jedenásťslabičné a jambické).
Mimo talianskej literatúry je vzácny, hoci v Československu by ste našli niekoľkých autorov, ktorí sa mu venovali (Vojtech Mihálik, Jaroslav Vrchlický, Jan Křesadlo). Osobne mu fandím práve preto, že je to krátka a veľmi jednoduchá forma na písanie.
MONOLÓG V ODLÚČENÍ
Som osamote
a nevyspatý.
Som túžbou. O tej
sa vraví – platí.
Som cenou za nás,
si nezadaná.
Čím láske prispieť?
Mám zložiť rispet?
TERCÍNA
Tercína má veľmi pekný čitateľný vzhľad, Rýmová schéma aba bcb cdc... yzy z – je jednoducho vďačná. Aj s koncovým doplnkom (niekedy rovno dvojveršovým so združeným rýmom). Ozaj, spomenul som jambický verš? Už áno. Ak ma niekedy pochytí túžba veršovať do nemoty, tak jedine v tercínach. Do života ju priviedol Dante v Božskej komédii (verzia v troch trojveršiach tvoriacich jednu strofu) a sporadicky na ňu naďabíte aj v našich zemepisných šírkach (Vrchlický, Vajanský, Hviezdoslav)
PO DAŽDI SA MI TVOJE OČI OTÁČAJÚ CHRBTOM
Si dokonalá bytosť v malom svete
jedného zblázneného smrteľníka.
Nuž, milé Norny, pravdu nepoviete?
Ten opak klamu, prečo balík tiká,
akoby láske mohol prospieť výbuch
čo z milenca hneď spraví fanatika.
Krúžkujte vtákov, nech sa vzduchom hýbu
len pod dohľadom bdelých strážcov lona!
Ty, dokonalá bytosť, nesprav chybu!
Neskoro! Pre ňu skonám! Pre mňa – ona?
RITORNEL
Veľmi podobná strofa ako tercína je ritornel. Ide o krátku trojveršovú strofu (aba). Prvý verš býval často skrátený, obsahoval aj jediné slovo, ale muselo sa rýmovať s tretím veršom. Druhý verš často obsahoval asonančný alebo konsonančný rým k ostatným dvom. Mnohokrát na úvod autor oslovoval nejakú rastlinu, strom a pod. Hold, všetko pochádza z ľudovej slovesnosti. Existuje aj verzia, ktorá sa skladá z troch trojverší, akurát sa druhý verš s ničím nerýmuje (aba cdc efe). Na záver sa občas pripájal jeden verš, ktorý sa rýmoval s párnym veršom poslednej strofy (a teda: aba cdc efe f).
MANŽELSKÝ TROJUHOLNÍK
Práchnivá vŕba,
nože mi prezraď, ako by si
začala o nevere hĺbať?
Manželský trojuholník tonie,
stratený kdesi pri Bermudách.
Kto nájde trosky, zvolá: „Ó, nie!“
Lepšie je nevedieť nič nové,
na staré časy viazať uzly.
Veriť, je dobrý každý človek.
Naivné ideály ušli.
