Inými slovami, niektoré verše sa budú opakovať a dôraz je kladený na rovnomerný rytmus.
Rondel vznikol vo Francúzsku v 12. storočí, trubadúri ho sprevádzali na hudobných nástrojoch, nuž nečudo, že si hneď skraja zafixoval všetky znaky dobrej piesne. Podstatnou črtou je to, že ho tvoria len dva rýmy. Najjednoduchší variant sa nazýva triolet, v ôsmich veršoch sa uvádza dvojveršový refrén na úvod a na záver, pričom prvý verš refrénu sa opakuje aj v štvrtom verši. Aby to bolo názorne jasné, refrén budem uvádzať v schéme veľkými písmenami – AB aAab AB. Príklad:
TRIOLET SA MI OTOČIL CHRBTOM
Som emisárom kvapky potu,
čo putuje ti po chrbtici.
Už klesám ku rozkoši – Kto tu?
Som emisárom kvapky potu!
Ty hamuješ ma – nerob psotu!
Okamih nehy azda zničíš?
Som emisárom kvapky potu,
čo putuje ti po chrbtici.
Triolet je ľahký, ale zároveň významovo nesmierne ťažký. Dobrý triolet musí na malej ploche povedať veľa a ešte aj tak, aby celú ideu podoprel refrén spôsobom, aby čitateľ nemal pocit, že niečo chýba. Keď som začal písať rondely, triolety boli nadlho jedinou formou, ktorou som sa zaoberal. Pretože to, čo nasleduje, je už len náročnejšie:
Klasický rondel má trinásť veršov v troch strofách v rýmovej schéme ABba abAB abbaA. Všimnite si, že počet rýmov sa nabaľuje a je preto nesmierne dôležité zamyslieť sa vopred, aké slová budeme rýmovať. Pokiaľ si vyberieme výrazy ako „izba“ a „hrsť“, rýchlo zistíme, že udržať zmysluplné rýmy a zároveň význam celej básne je o držku a neostane nám iné, než začať odznova. Príklad:
INSOMNIA
Si to ty? Biješ unavené oči
oblohou zamračených hviezd.
Nedá sa modré z neba zniesť
za noci, ktorá sťažka sliepňa, hoci
zakaždým hlučný budík do snov skočí.
Nemôžeš dúfať, túžby pliesť!
Si to ty? Biješ unavené oči
oblohou zamračených hviezd.
Ktože si? S tebou rozpoznávam pocit
tej bdelej kómy ako päsť,
čo z modrej tváre nechce zliezť,
a predsa od môr z diaľky rezko bočí.
Si to ty? Biješ unavené oči…
Osobitým variantom tvorby refrénu bolo, že sa použili len prvé slová z prvého verša (budem ich označovať ako „R“). Klasickým príkladom je dvanásťveršový rondel – (R)abbaabR abbaR:
RYBY UŽ TIAHNU
Ryby už tiahnu, priamo k ústiu hlavne,
chcú plávať v mori, kým sa ozve výstrel.
Ak veria tomu, že im vlna vystrie
skrivený chrbát, tak sú, to je zjavné,
už mŕtve, aj keď kalia vodu a v nej
sa nádej na dne fľaše topí v bistre.
Ryby už tiahnu.
Či je to čistý zisk ich vlastných hláv? Nie!
Sú omámené, všetky, aj tie bystré.
Raj na obzore! Sme už blízko? Iste...
Však sú tam lačné zuby dravcov, hlavne:
Ryby už tiahnu.
O pár (doslova) storočí neskôr nadviazalo na rondel rondo. V podstate ide o to isté, len sa rôzne variovali refrény a niekedy sa ako refrén opäť použili len prvé slová z prvého verša. Tých variantov je niekoľko, nakoľko som bol občas nepozorný, vytvoril som si aj pár vlastných. Tými vás nebudem zaťažovať, uvediem len príklady tých „klasických“:
rondo tercet – ABB abAB abbABB
PIESEŇ O MĹKVYCH JAZYKOCH
Spievanky tíško potratili slová
a topia svoje uplakané tóny
v kalichu jedu. Trpia? Už je po nich.
Je hluchá a je preto celkom nová,
beznádej, ktorá v hĺbke duše tróni.
Spievanky tíško potratili slová
a topia svoje uplakané tóny.
Viac nebudeme musieť kondolovať,
tu veru Slovák slzu neuroní!
Zabudne. V tom sme predsa šampióni.
Spievanky tíško potratili slová
a topia svoje uplakané tóny
v kalichu jedu. Trpia? Už je po nich!
rondo quatrain – ABBA abAB abba ABBA
PICHĽAVÁ
Balónik v zemi dikobrazov
bojí sa pristáť, nadúva sa.
Čo, keby praskol, kedy zasa
mohol by vzlietnuť z mútnych lazov?
Pôsobí povýšene, razom
na pýchu premení sa krása.
Balónik v zemi dikobrazov
bojí sa pristáť, nadúva sa.
Dnes každý na všetko má názor,
ťažko sa potom priazeň hlása.
Bodavá rasa škodí masám
a z nej vzlyk ešte nevyviazol.
Balónik v zemi dikobrazov
bojí sa pristáť, nadúva sa
Čo, keby praskol, kedy zasa
mohol by vzlietnuť z mútnych lazov?
rondo cinquain – AABBA aabAAB aabba AABBA
UŽ SI NAŠLA POTRATENÝ ÚSMEV?
Ranil som ťa, zachoval sa hnusne.
Už si našla potratený úsmev,
čo ti zdúchol z tváre počas doby,
keď si bola prinútená robiť
rozhodnutia vraha? Tak sa usmej!
Pekne prosím, sama vidíš, tu sme,
spolu, napriek priekom chytro skúsme
naše srdcia vzájomne si dobyť!
Ranil som ťa, zachoval sa hnusne.
Už si našla potratený úsmev,
čo ti zdúchol z tváre počas doby?
Počas doby, kedy z mrazu púštnej
noci hľadali sme teplo družne,
aby sme ho našli v tvári zloby,
vzdali sme sa, vďaka, tohto hobby!
Rany ako blchy zo šiat trúsme!
Ranil som ťa, zachoval sa hnusne.
Už si našla potratený úsmev,
čo ti zdúchol z tváre počas doby,
keď si bola prinútená robiť
rozhodnutia vraha? Tak sa usmej!
rondo 15-veršové – (R)aabba aabR aabbaR
RONDO NA UVÍTANIE
Choď preč, hneď! Starý Slovák je už taký,
žičlivý svojmu strachu, iným mraky
a mrazy radšej praje v predpovedi.
Ak bosý zbeh dnes za humnami sliedi,
nech zmizne, u nás stúpi na bodliaky!
Nuž, v mene Božom ťahaj poza mláky,
tam sídlia páni tvojich strastí! A kým
im mieniš u nás v kempe chystať jedy,
choď preč, hneď!
Nechceme v našich teplých hniezdach straky,
čo ubližujú ženám... My sme akí?
Vraj nestrpíme, aby naše biedy
aj iný bedár svojou slzou riedil.
Či poznanie sa rodí z dutých rakýt?
Veď nenávisť už vypravuje vlaky.
Choď preč, hneď!
Najťažšou formou ronda je takzvané rondeau redoublé. To sa vykašľalo na opakovanie refrénov pekne pokope a rovno sa rozhodlo, že úvodnú štvorveršovú strofu rozloží postupne do ďalších štyroch strof, pričom na záver ešte zopakujú prvé slová prvého verša prvej strofy. Zapisuje sa to takto – A1B1A2B2 babA1 abaB1 babA2 abaB2 baba(A1). Príklad:
ŽATVA
Vieš, milovaná, som tvoj… Do skonania
dotyku neskonale chladnej kosy.
Nech hebkej rúčke v nehe nezabránia
nijakí ženci, ktorých za nás prosím:
Úrodu lásky dajte na podnosy
a ostré chúťky nech sa stola stránia,
zjeme sa sami, s kalichom rannej rosy.
Vieš, milovaná, som tvoj… Do skonania.
Nedojedené zvyšky od svitania,
šteklivé lúče, nate za ponosy!
Zanechávame iba prázdne zdania
dotyku neskonale chladnej kosy.
Milovať značí, že sme spolu, bosí,
na lúke, kde nás obklopujú priania,
čo pevne držia prémiové lósy,
nech hebkej rúčke v nehe nezabránia.
Z najvyšších štítov slasti ku nám zlania,
kvetena podstelie nám. Ešte čosi!
Brať žertvu nesmú, prostí zľutovania,
nijakí ženci, ktorých za nás prosím.
Čmeliaky, sršne, včely a či osy,
pichľavo krúžia počas milovania.
Sme nahí, v lete sa aj „nuda“ nosí.
Nosme sa v sebe, osud, ten sa klania.
Vieš, milovaná, som tvoj…
Aby toho nebolo málo, v 19. storočí žil aj istý Angličan zvaný Algernon Charles Swinburne (1837-1909). Jeho literárna tvorba sa vyznačuje pokrokovými dekadentnými témami ako kanibalizmus, lesbická láska, sadomasochizmus a bezbožnosť. Nie preto vám ho však spomínam. Okrem iného vymyslel svoju vlastnú formu rondelu zvanú roundel. Každý verš má 13 slabík a schéma je nasledujúca: (R)abaR bab abaR (refrén sa rýmuje s druhým veršom a je to časť úvodného verša):
ZBABELÝ BÁSNIK PLAČE
Zbabelý básnik plače, nik ho nepočúva,
do tlamy virtuálnej reality radšej
vytráca prázdne slová márnotratných úvah.
Zbabelý básnik plače.
Nevážia si ho! Darmo obetoval za česť
tú túžbu svoje pravdy egom ponadúvať,
kritika nech len z mosta (s)prostá skáče!
Pravého barda viaže onakvejšia zmluva,
s Erato, Táliou a taktiež v mene mladšej
múzickej dámy oddá sa mu smelo ruvať!
Zbabelý básnik plače.
Samozrejme, opakovanie celých veršov nie je doménou rondelu/ronda. Refrén využívajú balady (o nich nabudúce), s neustálym opakovaním veršov pracuje villanelle (aj o tom pri baladách) a v neposlednom rade aj malajská forma zvaná pantum. Tá patrí k exotike, tak ju narýchlo predstavím. Využíva opakovanie veršov z predchádzajúcich strof a zakončená je veršom prvým – ABcD BeDf EgFh GiHA
DNES OSEM VERŠOV TEBOU SPRIADAM
Dnes osem veršov tebou spriadam,
na dôkaz, že aj nemotorný
pisateľ môže tvoriť rýmy,
pokiaľ má v pere vyvolenú.
Na dôkaz, že aj nemotorný
vetroplach bleskom mraky splaší,
pokiaľ má v pere vyvolenú,
prinášam báseň tvojho mena.
Vetroplach bleskom mraky splaší,
hromovo hlásia predzvesť búrky,
prinášam báseň tvojho mena,
výsledok čítaš, moja deva.
Hromovo hlásia predzvesť búrky,
pisateľ môže tvoriť rýmy,
výsledok čítaš, moja deva,
dnes osem veršov tebou spriadam!
