Priznávam bez mučenia, nie je to ľahká záležitosť. Musíte vziať šesť slov a tie opakovať na konci jambických veršov v ustálenom poradí (osobne preferujem schému abcdef faebdc cfdabe ecbfad deacfb bdfeca), má to čo dočinenia s pravidelným systémom obmeny rýmov, koho by to zaujímalo, je to celkom dobre popísané v anglickej Wikipédii.
„Ale to nie je všetko!“ huláka „telešoping“ a výnimočne nezavádza. Na záver prichádza trojveršie, v ktorom sa využívajú vnútorné rýmy. No, rýmy. Sestína je nepríjemná v tom, že rýmy sú tvorené tými zmienenými šiestimi slovami, ktoré sa však navzájom nerýmujú. Znamená to, že musíte napísať pomerne obsiahly slovný útvar, udržať nejakú myšlienku a neustále hľadať spôsoby, ako zachovať verše svieže pri použití tých istých slov.
Nečudo, že na sestíny často nenarazíte, či už v básnických zbierkach alebo na internetových stránkach. Sú nemilým dôkazom, že ovládnutie formy si vyžaduje okrem talentu i tréning, trpezlivosť, úsilie... Jednoducho všetko to, čo sa dnes nenosí.
Sestína vznikla kdesi v 12. storočí v Provensalsku, pripisuje sa trubadúrovi Aranutovi Danielovi a postupne sa ustálila do svojej komplikovanej podoby a šírila Európou. Pravdou však je, že sa o ňu pokúšali zväčša tí autori, ktorým šlo o dosiahnutie symbiózy formy a výpovede v čo najdokonalejšom pomere.
Inou podobnou strofickou básňou je pentína, ktorá sa tvorí piatimi veršami na strofu s piatimi slovami obmieňanými v rýmoch.
SMUTNÁ BÁSEŇ HĽADÁ ZMYSEL BYTIA S VIEROU
Hneď na počiatku bola jedna smutná
myšlienka stvoriť svetlo ako báseň,
veď po tme pravda veľmi zle sa hľadá
a ešte horšie nachádza sa zmysel
pre krásu, ktorá vyplávala z bytia,
z ničoty, poháňaná srdcom s vierou.
A pravda paradoxne vznikla s vierou,
jediná, neomylná, mútna, smutná,
démoni kúria pod kotlami bytia
nech zuby nedrkocú, kým sa báseň
pokúša stvoriť kontrast, nový zmysel
v tom, ako z absolútna únik hľadá.
Hm, zvláštne, dnes sa opäť pravda hľadá,
zlí ľudia mrzko nakladajú s vierou
v násilí, nenávisti vidia zmysel,
snáď bez obety bude duša smutná?
Aj keby, načo krvou písať báseň
a nezaváhať vraždiť počas bytia?
To dobré imigruje z nášho bytia
a spätne cestu do neho si hľadá.
Čo zmôže proti plotom jedna báseň?
Tým ohradeným valom mužov s vierou?
Tma na obete očí, nemá, smutná
kým vládni diabli v zbroji vidia zmysel.
Nezmysel! Svätá vojna dáva zmysel
len bláznovi, čo chce byť pánom bytia,
má svoju pravdu, hoci býva smutná
a nevedúco chybu v druhých hľadá,
akoby nešlo prosto žiť len s vierou,
že spolu napíšeme krajšiu báseň.
O láske. O tom, o čom táto báseň
presviedča presvedčených, že má zmysel
stáť na vrchole, blízko nebies, s vierou,
pri ktorej dotkneme sa ducha bytia.
Ak v mene božom toho, ktorý hľadá
dnes odmietneme, pravda bude smutná.
Hej, či je smutná táto krehká báseň,
veď vlastne hľadá v neistote zmysel.
Ten údel bytia, slepo skonať s vierou...
P.S. O sestíny som sa pokúšal niekoľkokrát, dokončil som len dve. Prvú v čase, kedy som o veršovaní nevedel nič a výsledok tomu zodpovedá. Toto je preto, podobne ako v prípade gazela, tá lepšia. To, že nadpis tvorí zmienená šestica slov na konci veršov, asi nemusím zdôrazňovať.
