Pôvodne londýnska skupina vyžívajúca sa v space rockových boogie úletoch (prvé tri albumy, na ktoré dnes spomínajú predovšetkým tí, čo neskorším inkarnáciám skupiny nemusia vždy fandiť) prešla počiatkom 70. rokov minulého storočia personálnym prerodom a v zostave Phil Mogg (spev), Andy Parker (bicie), Pete Way (basa) a Michael Schenker (gitara) v roku 1974 vydala album Phenomenon, na ktorom sa nachádzala aj skladba Doctor, doctor. A ako a-strana singla doputovala až do hitparády (35. miesto vo Veľkej Británii). Jej úspech bol taký, že sa v roku 1975 zjavila aj ako b-strana skladby Rock bottom.
O čom to vlastne je?
V jednoduchosti a priamočiarosti je krása. Krásna citlivá gitarová predohra prejde do úvodného naliehavého celoskupinového besnenia a potom to prichádza. Ústredná melódia patrí k tomu najlepšiemu, čo sa v hard rocku kedy urodilo. Mogg začne spievať doctor, doctor, please a davy šalejú. Livin', lovin', I'm on the run, far away from you... Crash činel prikresľuje úder na rytmičák, paráda. Po druhej slohe nastúpi jediná výrazná zmena v skladbe, táto Livin', lovin' fičí v osminových triolách hraných na činel (označovaný obvykle anglickým slovom Ride), prvé dve noty z trioly podtrhuje kopák, tá druhá je však rozdelená na šestnástinovú notu, aby mohol medzi ňu a tretiu notu spomínanej trioly udrieť rytmičák. Ostatné tu už bolo, fade out naznačuje, že skladba sa dá hrať neprestajne. Jej autor, gitarista Schenker, pôvodne zo skupiny Scorpions, dokázal stvoriť dielo, ku ktorému sa neskôr hrdo hlásili aj metalové veličiny, napríklad Iron Maiden.
Aby som len nekecal, tu je nejaké video:
UFO – Doctor, doctor
Na záver by som rád uviedol citát z hudobného webu CDKlub.net, kde Merhaut vo svojej recenzii doslova uvádza:
„Jenom technická, k té zdánlivé jednoduchosti. Každá druhá mládežnická kapela chtěla něco od UFO, většinou Doctor Doctor nebo Rock Bottom, hrát na zábavách, jenom dvě to dotáhly do konce, na jeviště, ostatní borci si vylámali své mléčné zoubky - a většinou na bicích! Jo, brnkačka.“
K tomu by som rád dodal, že Doctor, doctor môže robiť problémy naozaj iba začínajúcemu bubeníkovi, ktorý nemá nacvičené triolové hranie v štvorštvrťových rytmoch, predovšetkým v spomínanej Livin’ lovin’ zmene.
K albumu som sa vyjadril aj ja, na Progarchives.com je možné si prečítať moju recenziu, k skladbe tam uvádzam toto:
„Často čítam, že je to album dvoch skladieb, a síce Doctor doctor a Rock bottom. Dovoľujem si nesúhlasiť. Áno, v rockovej hudbe snáď nie je nič, čo by presnejšie definovalo slovo hit ako prvá menovaná vec. Takto dajako to má vyzerať. Super. A čo sa týka nářezu, Rock bottom reže ako cirkulárka prsty. Hladko a nekompromisne.“
A za tým si stojím.
