V prvom rade sa priznávam. Som milovník poklesnutých žánrov, milujem superhrdinov a artovým dielam sa síce úplne nevyhýbam, ale rozhodne z nich nie som práve unesený. Mám rád dobrodružstvo, sci-fi, fantasy, detektívku, horor... Pri vážnych témach zívam, pri príbehoch zo života sa nudím. Prečo? Život žijem, komiksy mi pomáhajú uniknúť do fantázie. Napriek tomu existujú výnimky. Kebyže chcem niekoho presvedčiť, že aj vážne komiksy pre dospelých stoja za hriech, odporučil by som im niektorý z mojich favoritov. Poďme na to!
ANIMAL MAN
Keď sa povie Animal Man, tuzemský (prípadne okolitý) komiksový dav (ehm) zostáva zväčša apatický. Niet sa čomu diviť, nenatočili s ním žiaden slaboduchý seriál, v česky vydaných DC komiksoch sa, pokiaľ mi pamäť siaha, nie, že nevyskytuje, ale sa ani nespomína, no a nadovšetko sa mu podarilo skrachovať aj na domácej americkej pôde, dokonca niekoľkokrát.
Ono to znie celkom tuctovo. Chlapík, ktorý môže využívať schopnosti zvierat. Prečo? Lebo keď v komikse vybuchne mimozemská raketa, tak v okolí nelietajú končatiny a vnútorná krása obetí, ale sa rozdávajú superschopnosti. Stalo sa to Halovi Jordanovi, až z toho ozelenel, stalo sa to i Buddymu Bakerovi, filmovému kaskadérovi, ktorý sa stal... chvíľka napätia... Animal Manom! Scenárista Dave Wood a kreslič Carmine Infantino mu nalinkovali povinný šesťdesiatkový "origin" v stoosemdesiatom čísle magazínu Strange Adventures, konkrétne v septembri 1965. Na rozdiel od Batmana mu tento krok nezaručil celosvetovú nadvládu nad DC Univerzom vo všetkých jeho "nekonečných" zemiach, naopak. V rozpätí dvadsiatich rokov sa zjavil v piatich číslach spomenutého magazínu, ďalej v šiestich zošitoch iných DC titulov a padla!
Až prišla udalosť, ktorá pomohla Buddymu začať normálny superhrdinský život (čiže vyfasoval vlastnú sériu), konkrétne šlo o mrzký skon Barryho Allena alias Flasha v takzvanej Kríze na nekonečných zemiach. Po nej niekomu napadlo, že by bolo fajn využiť scenáristu Granta Morissona, nech vypotí dajakú minisériu o „zverskom“ hrdinovi, ktorý nemal čo stratiť. V roku 1988 tak začal vychádzať Animal Man, jednorazový projekt, z ktorého sa vykľula regulárna séria. Morrison mu obetoval dvadsaťšesť zošitov a podľa referencií z neho spravil výnimočný, priam „dospelý“ komiks. Dal mu rodinu, ekologické a ochranárske témy okorenil kadejakými vesmírnymi excesmi a kým sa niekto nazdal, už tu boli ďalší slávni autori, či už Peter Milligan, Rick Veitch alebo Jamie Delano (áno, má na rováši fenomenálny štart série Hellblazer). To už komiks opustil všetky príčetné mantinely klasického DC sveta a nešlo inak, po krátkej medzihre v Justice League Europe sa celá séria presunula pod hlavičku Vertiga. Niekde tu sa Buddy znovuzrodil ako šampión "Červene", po vzore Swamp Thinga, čoby avatara Zelene. Delano zakončil sériu číslom sedemdesiatdeväť.
Nasledovalo obdobie paberkovania, návrat do DC a ku klasickému (čítaj trápnemu) kostýmovému životu. Nie, že by v „eventoch“ hral prvé, druhé, „iksté“ husle, ale aspoň žil. Teda, až do roku 2009, kedy mu scenárista Gerry Conway vymyslel šesťdielny futuristický koniec nazvaný The Last Days of Animal Man.
Buddy Baker mal v tom čase za sebou niekoľko úmrtí a návratov, nuž nikoho priveľmi neprekvapilo, že sa v roku 2011 zjavil opäť, tentoraz v dobre známom reštarte New 52. Na starosť si ho zobral Kanaďan Jeff Lemire a kebyže toto meno počujete prvý raz, tak sa máte na čo tešiť.
Úvod máme za sebou, poďme na to. V rokoch 2011-2014 vyšlo dvadsaťdeväť zošitov a dva „annuály“ toho naj, čo New 52 ponúklo a to si dovolím tvrdiť aj napriek tomu, že mnohé veci som nečítal. Jeff Lemire s prehľadom jemu vlastným nakukol do Buddyho minulosti, povyberal všetko podstatné a vytvoril hororovú rodinnú drámu, kde sa záchrana sveta javí ako vedľajší džob popri výchove detí. Komiks začína idylicky. Buddy, žena Ellen, dcéra Maxine a syn Cliff sa chystajú stolovať, Maxine chce mať živé domáce zvieratko, nakoľko sa potatila a má sa stať nasledujúcim vyvoleným "Animal MANom" (viem, ako to znie), nemá nárok. V neďalekej nemocnici zatiaľ akýsi ozbrojený nešťastník ohrozuje okolie, čo znie ako práca pre superhrdinu zo susedstva, nuž ho náš hrdina po večeri spacifikuje, ale beda! Využívanie zvieracích schopností vyvolá spontánne krvácanie z očí. A to nie je práve obvyklé. Tobôž, keď sa po návrate domov pozrie na dvor a vidí Maxine, ako sa hrá s kostričkami a zombie verziami zvieratiek, ktoré vstali z hrobov. Ba čo viac, ani netuší, že po stope sa mu vydávajú tri „chrobáky“ z prvého filmu Muži v čiernom. Pamätáte si ich, nie? Démonické bytosti navlečené do vykostených ľudských koží. Pretože vo svete sa všetko existujúce delí podľa farieb. Je tu Zeleň (rastlinná ríša, The Green), Červeň (zvieracia ríša, The Red) a Hniloba (The Rot, „ou kej“, to nie je farba, avšak uvážte, keby šlo o "Hneď", asi by si každý predstavil niečo záchodové a to si autori dobre uvedomovali).
Nuž, a práve Hniloba sa vracia, pripravená skonzumovať celý svet. Má svojho avatara, Antona Arcanea, ktorý sa nezastaví pred ničím (tuzemským čitateľom môže byť povedomý vďaka Bažináčovi od BB Artu). Bystrejším z vás už určite došlo, že dôjde na crossover. Megaudalosť Rottworld spojila Jeffa Lemirea a Scotta Snydera (Severed, Wytches, Americký upír, Batman), dve scenáristické hviezdy, aby v klasickom DC Universe narobili spúšť, akú vidno skôr vo Vertigu. Dobro neústupne prehráva, napokon ostáva len hŕstka posledných bojovníkov proti armáde nemŕtvych so Zombie-Supermanom v čele. Batman už nie je, ale poznáte ho, myslel na všetko a zanechal po sebe ultimátnu zbraň, ktorú by mohli Bažináč s Animal Manom využiť vo svoj prospech. Vyvrcholenie sa nezaobíde bez duchov v stroji, nebudem zbytočne spoilerovať, súkromne prezradím, že ma nesmierne sklamalo. Keď porovnám Bažináča a Animal Mana, druhý menovaný ma bavil viac. Predsa len je v centre diania záchrana rodiny. Celý príbeh zaberá devätnásť zošitov (nepočítam ďalších osemnásť čísiel Bažináča), čiže si viete predstaviť, že ho budete bez dychu čítať pomerne dlho. Odporúčam mať po ruke dýchací prístroj, inak hrozí, že sa pridáte na stranu Hniloby skôr, ako by bolo vhodné.
Po tragickom rozpade rodiny sa Buddy utápa v sebaľútosti, nuž si spočiatku ani nevšimne, že mu Lemire nachystal repete. Tentoraz bez crossoveru, stačí, že Červeň ovládne nový, krvilačný maník Brother Blood (Brat Krvinka, chm no...). Buddy sa navyše dozvedá, že by mal opustiť Zem a svojich najbližších, aby sa v osamení venoval vesmírnym záležitostiam (niečo ako Swamp Thing v posledných knihách od Alana Moorea). Tento príbeh je lepšie vystavaný a aj jeho zakončenie nie je, takpovediac, „snyderovské“, nuž je škoda, že to séria, ktorá sa spočiatku celkom dobre predávala, napokon rýchlo zabalila.
Čitatelia, ktorí vedia, že komiks je predovšetkým vizuálna záležitosť, môžu konečne prestať bodať do voodoo bábik s mojou podobizňou, prichádza ich chvíľa! Kresba je prevažne drsná, viem, že je to otravné, ale je v dobrom "vertigovská". Autori ako Travel Foreman, Steve Pugh, Rafel Albuquerque a ďalší urobili maximum pre to, aby sa Animal Man vymykal maistreamovej uniformite. Navyše sa neštítia krvi, hádam, že ich obrazy nájdete na nejednom rumunskom hrade s transylvánskymi obyvateľmi. Posledný zošit dojemne nakreslil sám Lemire, jeho rozpoznateľná osobitá kresba mi sedí.
Nečakal som, že ma tento komiks dostane v miere prevyšujúcej Mont Everest, stalo sa. Ak ste sa s ním doteraz míňali, miňte nejakú hotovosť na päticu paperbackov a ktovie, možno sa vám stane to, čo mne. Zatúžite spoznať Morrisonov „run“.
