Priznávam bez mučenia, že Zaklínača žeriem od prvej chvíle, kedy som si úvodnú poviedku cyklu prečítal v časopise Ikarie a následne kúpil aj zbierku poviedok. To bolo v hlbokých 90. rokoch minulého storočia a mix hororu, našských rozprávok a kopy akcie sa mi nezmazateľne vryl do srdca. Odvtedy som kupoval všetky ďalšie poviedky, o románoch nevraviac. A čítal som o dušu. Ja, rodina, známi, nečudo, že mám z mäkkých väzieb šalát. Vydavateľstvo Leonardo napokon vydalo všetko v pevnej väzbe, čo sa príjemne vyníma v knižnici. Pravda, ako autor dozrieval, odhadzoval hororové prvky a venoval sa filozofii, problémom takpovediac nášho žitia, xenofóbii, politickým machináciám, voľbám menšieho zla a od slovanskej slovesnosti sa zatúlal do sveta kráľa Artuša, k elfom a tak ďalej. Avšak stále si zachoval neuveriteľnú pútavosť a vytvoril hromadu skvelých postáv, Marigolda, Yennefer, Ciri, Regisa... Vlastne máme fenku, čo sa volá Cirila.
Búrková sezóna je po rokoch ďalšie dobrodružstvo Geralta z Rivie a povedzme si otvorene, od prvých stránok je to opäť slasť. Tajne som dúfal, že sa autor vráti k hororovým prvkom prvých poviedok, ale prevláda skôr štýl z obdobia okolo počiatku románovej pentalógie. Dej je vcelku triviálny, kúzelníci (a kúzelníčky) kujú pikle, Geralt príde o meče a následne putuje sem a tam, aby sa všetko vyriešilo v rýchlej poslednej kapitole akosi mimochodom. Do toho si zarátajte palácový prevrat a verného spoločníka Marigolda a máte všetko, čo mi už roky pri čítaní dobrodružnej fantasy chýbalo. Vlastne, aj tá hororová napínavá atmosféra sa občas pritrafí, exceluje riečna scéna s líščou ženou a dobre padla i otrávená medzihra s „démonom“. Vo „filozofickej“ rovine si Sapkowski uľavuje na tému predsudkov, genetických vedeckých pokusov za hranicou etiky a v neposlednom rade otvára ošemetnú tému interrupcií.
Celý čas mi bolo jasné, že dej sa odohráva niekedy v období prvotných poviedok a dúfal som, že sa to napokon bude dať určiť presne. Tí, čo radi čítajú knihy odzadu, na to prídu okamžite a my ostatní sa to napokon dozvieme tiež.
Vo finále tu máme slušnú knihu o Zaklínačovi a vôbec by mi neprekážalo, keby sa Sapkowski k svojej najznámejšej postave vrátil aj nabudúce.
